Jadro a okraj slovnej zásoby. Slová podľa významu

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v národnom jazyku.

 

Národným jazykom rozumieme spisovný jazyk a nárečia.

 

 

Slová v slovnej zásobe členíme podľa:

 

  • častosti používania - jadro a okraj slovnej zásoby,

  • významu - plnovýznamové a neplnovýznamové slová,

-jednovýznamové a viacvýznamovéslová,

-synonymá,

- homonymá,

-antonymá,

  • spisovnosti - spisovné a nespisovné (slangové, nárečové slová),

  • citového zafarbenia - slová bez citového zafarbenia a s citovým zafarbením (zdrobneniny, hanlivé slová...),

  • pôvodu - domáce slová, slová cudzieho pôvodu (zdomácnené, internacionalizmy, cudzie),

  • štylistickej príslušnosti - hovorové, knižné, básnické, odborné,

  • dobového výskytu - historicky bezpríznakové a historicky príznakové (staré slová, nové slová).

 

 

 

SLOVÁ PODĽA ČASTOSTI POUŽÍVANIA - Jadro a okraj slovnej zásoby

 

Slovná zásoba sa podľa častosti používania delí na jadro a okraj slovnej zásoby.

 

Jadro slovnej zásoby tvoria najstaršie a najčastejšie používané slová, potrebné v každej rečovej komunikácii. Patria sem:

 

  • zámená - ja, ty, on, ona ...,

  • spojky - a, i, aj, že, aby ...,

  • predložky - v, do, nad, pod ...,

  • jednoduché číslovky - tri, desať, sto ..,

  • častice - asi, ešte, len...,

  • podstatné mená - mama, otec, voda, brat ...,

  • prídavné mená - dobrý, zlá, malá ...,

  • slovesá - chodiť, jesť, piť, spať...

 

 

Okraj slovnej zásoby je neustále v pohybe:

 

  • vypadávajú z neho staré slová, napríklad rytier, dereš, groš,

  • vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho pôvodu, napríklad fóliovník, internet, diaľnica, video.

 

Na okraji slovnej zásoby sú:

 

  • archaizmy - švec, árešt, apatieka,

  • historizmy - dereš, mušketier, zbojník,

  • špeciálne odborné termíny - úsečka, chromozómy, súčet,

  • básnické slová - luna, kdes,

  • slová, ktoré sa používajú zriedkavo.

 

 

SLOVÁ PODĽA VÝZNAMU

 

 

Slová podľa vecného významu delíme na:

 

  • plnovýznamové - neplnovýznamové,

  • jednovýznamové - viacvýznamové,

  • synonymá - homonymá - antonymá.

 

 

Plnovýznamové slová

 

Plnovýznamové slová sú slová, ktoré majú vecný význam a niečo pomenúvajú. Patria sem podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky.

 

Plnovýznamové slová môžu byť:

 

  • jednovýznamové - pomenúvajú jedinečný (neopakovateľný) jav, napríklad:

auto,Slovensko, ryba, piatok, Bratislava,

 

  • viacvýznamové - majú viac významov - základný význam a prenesené významy, napríklad:

hlava - základný význam - ľudská hlava,

hlava - prenesené významy - kapustná hlava, prezident - hlava štátu.

 

 

Synonymá

 

Synonymá - rovnoznačné slová, sú slová, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam, napríklad:

čudovať sa - diviť sa,

súper - sok,

hovoriť - rozprávať.

 

 

Homonymá

 

Homonymá - rovnozvučné slová, sú slová, ktoré rovnako znejú a zároveň pomenúvajú rozdielne javy, napríklad:

výr (sova) - vír (vodný vír),

zámok (historická budova) - zámok (vo dverách),

koruna (kráľovská) - koruna (minca) - koruna (stromu).

 

 

Antonymá

 

Antonymá sú slová, ktoré majú opačný význam, napríklad:

deň - noc,

vysoký - nízky,

zima - leto,

radosť - žiaľ,

všetko - nič.

 

 

 

Neplnovýznamové slová

 

Neplnovýznamové slová sú slová, ktoré nemajú žiadny vecný význam. Patria sem predložky, spojky, častice, citoslovcia.

29.10.2009 09:14:06
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one