Terézia Vansová (1857- 1942)

- pochádzala z rodiny evanjelického farára, študovala len na ľudovej a dievčenskej škole v Banskej Bystrici. Vydala sa za farára Jána Vansu. Celý život usilovne pracovala ako prozaička, zameriavala sa na rozvoj ženského hnutia a založila prvý časopis slovenských žien Dennica.

 

 

Prvým uverejneným literárnym príspevkom Terézie Vansovej bol cyklus sentimentálne a melancholicky ladených básní, a to v časopise Orol v roku 1875 pod názvom Moje piesne. Po vydaji svoje verše a prózy, tematicky súvisiace so smrťou dieťaťa - syna Ľudovíta, uverejňovala v nemeckom časopise Karpathenpost. Od roku 1884 publikovala po slovensky. Jej pomerne rozsiahla tvorba je aj žánrovo pestrá a zastúpená črtami, poviedkami, novelami, románmi, cestopismi, beletrizovanými biografiami a napokon divadelnými hrami. Prvé jej prózy mali charakter spoločenských próz. Adresovala ich predovšetkým čitateľkám z „panských", meštiackych vrstiev. Ich vkusu prispôsobovala témy týchto próz, spôsob spracovania aj ideové vyznanie. Východiskovým faktom bola spravidla láska a záverečným manželstvo.

 

 

K jej poviedkam a novelám čerpajúcim námet z panského prostredia patria: Jedlička, Rozsobášení, Čo si rozprávali klobúky, Suplikant, Humoreska, Lesť nad lesť, Ideál, Divoška, Boženka, Pani veľkomožná.

 

 

Sirota Podhradských - román - ide o vyrozprávanie udalostí naplňujúcich život predovšetkým ústrednej postavy Violy Podhradskej. Rad týchto udalostí otvára konflikt mestského predstavenstva v Ihlovci s Violiným otcom Gabrielom pre peniaze, ktoré je dlžný, no nie je schopný okamžite zaplatiť. Situáciu ešte vyhrotí požiar, ktorý vypukne v meste. Z jeho založenia obvinia Podhradského. Je davom ubitý a pred smrťou zveruje Violu do opatery švagrovi Lazarovi Vilinskému. Po príchode nastali pre Violu ťažké chvíle. Nešetrne ju urazil najstarší Vilinského syn Imrich a v láske ju nemali ani Vilinského druhá žena s neterou Hermínou. Svetlejšími momentmi v jej živote boli stretnutia so slúžkou Krchovou, s mladším Vilinského synom Julom a so starenou Milockou. Ďalšie udalosti nasledujú po trojročnom časovom odstupe. Violin tútor Lazar Vilinský ochorie, ona s ohľadom na ťažko chorého súhlasila s vydajom za Imricha. Zriekla sa aj lásky mladého farára Daniela Milockého a manželstva s ním. Violino počínanie, obetovanie sa pre chorého Vilinského a neskôr aj pre jeho chorú dcérku Emu postupne obmäkčilo aj zaujatého Imricha. Ten požiada Vilou o ruku a o odpustenie za všetkých a za seba zvlášť. Po vyjasnení ďalších okolností s pátrom Silvestrom prinášajú listiny o dedičnom práve Violy na dom, majetok Vilinských od skutočného podpaľača v Ihlovci Fraňa Mikulčíka. Tak sa teda uzavrel príbeh siroty Violy Podhradskej.

 

 

Kliatba, Sestry - romány

 

 

Julinkin prvý bál - črta, má humorné ladenie, je to veselé rozprávanie o prvom plese farárskej dcéry Julky, na ktorý ide v rýchle vypraných, naškrobených a vyžehlených šatách. Julinkin partner - tanečník, mladý farár, aby s ňou mohol tancovať, musí si vypožičať od iného účastníka plesu frak, aj keď mu pre rozdielne postavy nesedí najlepšie.

 

 

Črty - Ohlášky, Prsteň, Kar, Rechtorova dcéruška

 

Vansovej prózu napísanú na základe spomienok a počutého rozprávania rozšírili aj väčšie epické útvary než črty. Boli to najmä dve románové kroniky - Paľko Šuška a Janko a Danko, dobrodružstvá malých hrdinov. Svojou žánrovou formou je Paľko Šuška románovou biografiou a románovou kronikou zároveň. Podáva príbeh chlapca - siroty Paľka Šušku, najmä jeho detstvo, štúdiá a predčasnú smrť. Na základe reálnych faktov vytvorila Vansová aj prózu Danko a Janko. Reálnymi sú v nej postavy Danka (Daniel Lauček), Janka (Ján Vansa), ale aj ďalších. Reálne je aj prostredie Píly (Rimavská Píla) a reálne sú napokon aj jednotlivé príhody. Toto dielo je aj osobnou spomienkou na ľudí jej blízkych a tých, čo milovali svoju rodnú dedinu.

 

Vlastné spomienky a rozprávanie počuté od iných využila Vansová aj v beletrizovanom životopise svojej matky Terézia Medvecká, rodená Lange, v ktorom okrem portrétu matky a otca priblížila aj živú realitu zvolenských obchodníckych rodín.

 

Vansová je autorkou dvoch cestopisov - Pani Georgiadesová na cestách, Veselý cestopis do Prahy na národnopisnú výstavu. Druhý Vansovej cestopis z rovín dolnozemských nedosiahol úroveň a hodnoty predošlého, je zaťažený didaktizovaním.

 

Terézia Vansová napísala aj päť dramatických prác - Potopa, V salóne speváčky, Svedomie. Hra v jednom dejstve Ľúbezní hostia a trojdejstvová hra Môj Jožko sú veselohrami.

 

 

29.10.2009 09:39:40
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one