Slovenská próza po roku 1945

Slovenskú prózu po roku 1945 môžeme rozdeliť na niekoľko vývinových období, v ktorých sa odrážajú spoločenské problémy doby.

 

V prvom období /1945 - 1948/ po skončení 2. svetovej vojny sa aktuálnou tematickou oblasťou prózy stalo Slovenské národné povstanie / SNP/ a protifašistický odboj. Smer, akým by sa mala literatúra uberať udal Peter Jilemnický vo svojom románe Kronika, tematicky zameraného na protifašistický odboj. Kritika ho povýšila na model.

 

Protiklad vytvorila skupina autorov, ktorí sa vo svojej tvorbe zamerali na aktuálne mravné a spoločenské otázky. Objavujú sa romány s témou dediny. Najznámejší je autor František Hečko a jeho román Červené víno.

 

V tomto období doznieva lyrizovaná próza, a to dielom Františka Švantnera Nevesta hôľ.

 

Druhé obdobie / 1948 - 1956/ sa vyznačuje prijatím jedinej literárnej metódy - socialis-tického realizmu.Táto metóda popiera rozmanitosť umeleckého stvárnenia skutočnosti. Zanikajú rozdiely medzi autormi. Próza tohto obdobia je schematická, napísaná podľa jednej šablóny. Hlavnou úlohou literatúry bolo plniť politické ciele. Ide o tvorbu tzv. industriali-zovanej literatúry, t.j. literatúry budovateľských úspechov, združstevňovania, spriemy-selňovania, atď. Za prozaické dielo schematizmu sa pokladá napríklad román Františka Hečka Drevená dedina.

 

V roku 1954 po odhalení „kultu osobnosti" nastalo spoločenské uvoľnenie, ktoré umožnilo príslušníkom tzv. strednej generácie - Vladimír Mináč, Ladislav Mňačko - kritizovať spolo-čenský a politický systém. Zmena v literatúre začala vydaním románu Alfonza Bednára Sklený vrch.

 

V treťom období / 1956 - 1969/ sa znovu vytvoril priestor na generačnú diferenciáciu a na osobnostnú kryštalizáciu spisovateľov. Situácia sa začína kvalitatívne meniť , čo umožnilo, aby vychádzali diela ako napríklad Mináčova trilógia Generácia, Tatarkove Prútené kreslá, Jašíkovo Námestie svätej Alžbety, Ťažkého román Amenmária a iné.

 

Viacerí autori odmietajú metódu socialistického realizmu a začínajú využívať prvky modernizmu / antiromán, existencializmus/. Vidieť to v tvorbe Ruda Slobodu, Jána Johanidesa a Petra Jaroša.

 

Štvrté obdobie /1969 -1989/ je poznačené začiatkom procesu normalizácie v našej spoločnosti po auguste 1968. Slovenská literatúra sa rozštiepila na tri prúdy :

1. exilový - do zahraničia odišiel Mňačko / Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc/ a iní,

2. disidentský / nesúhlasiaci s oficiálnou politikou/ a samizdatový / ilegálne vydávanie diel/ - autori boli umlčiavaní, či vytláčaní na literárnu perifériu, mohli publikovať len s obme-dzeniami, napríklad Dominik Tatarka / Farská republika , Prútené kreslá/,

3. oficiálny - autori mali podporu režimu.

 

V druhej polovici 70. rokov vzniká tzv. románová situácia.Mnohí autori vydávajú romány, často dilógie či trilógie. Objavujú sa romány s tematikou:

 

a/ výrobnou či ekologickou - Anton Baláž Skleníková Venuša,

b/ dedinskou - Peter Jaroš Tisícročná včela,

c/ príbehy postáv psychicky labilných - Rudolf Sloboda Stratený raj a iné.

 

Od začiatku 80. rokov prežívajú renesanciu kratšie prozaické útvary - poviedka, črta, novela. Tematické východiská súčasnej prózy sú veľmi široké a dominuje v nich predovšetkým stvárnenie súčasnosti, napríklad Dušan Mitana sa zameral vo svojej tvorbe na životné krízy mladých ľudí - Nočné správy. Okrem súčasnosti sa autori - Ján Johanides, Ladislav Ťažký, Hana Ponická - sústreďujú aj na témy augustovej okupácie ČSSR, existencie slovenského štátu 1939-45 a na nový pohľad na 50. roky.

 

Próza 70. a 80. rokov reagovala na skoršie tvorivé metódy:

1. Vplyv lyrizovanej prózy a naturizmu sa prejavuje u Vincenta Šikulu, Ladislava Balleka, Hany Zelinovej a i.

2. Vplyv existencializmu a nového románu je badateľný v prózach Jána Johanidesa, Petra Jaroša i Rudolfa Slobodu.

3. Podnety z juhoamerického magického románu zasiahli do autorského formovania Dušana Mitanu, Pavla Vilikovského a Petra Jaroša.

 

V piatom období / 1989 - súčasnosť/ nastala zmena spoločenského zriadenia / končí socializmus a nastupuje demokratické zriadenie spoločnosti/ a vznikla Slovenská republika /1993/. Tematické východisko súčasnej prózy je široké.

 

Mnohí autori sa zamerali na istý región, na jeho charakteristické znaky a špecifiká. Stvárňujú napríklad východné Slovensko /Milka Zimková/, južné Slovensko /Ladislav Ballek/, Záhorie /Štefan Moravčík/, Oravu /Ján Johanides a Oľga Feldeková/, tatranské prostredie /Belo Kapolka/, hlavné mesto Bratislavu /Peter Pišťanek, Pavol Vilikovský/ a iné.

 

Slovenská pôvodná tvorba vychádza aj vďaka fondu kultúry PRO SLOVAKIA.

 

Obdobie

Spoločenské podmienky

Slovenská literatúra po roku 1945

charakteristika

témy

predstavitelia

diela

1945 - 48

koniec 2. svetovej vojny

končí lyrizovaná

próza

SNP

protifašistický

odboj

dediny

Jilemnický Kronika

Hečko Červené víno

1948 - 54

začiatky budovania

socialistickej spoločnosti,

odhalenie „kultu osobnosti"

spoločenské uvoľnenie

socialistický

realizmus

industrializovaná

literatúra

zmena v literatúre

budovateľské

úspechy

združstevňovanie

spriemyselňova-

nie

kritika systému

Hečko Drevená dedina

Mináč V.

Mňačko L.

Bednár Sklený vrch

1954 - 69

pokračuje spoločenské

uvoľnenie

osobnostná kryš-

talizácia autorov

odmietanie

socialistického

realizmu

prvky modernizmu

2. svetová vojna

dedina

súčasné problémy

Mináč Generácia

Tatarka Prútené kreslá

Jašík Námestie svätej

Alžbety

Ťažký Amenmária

Sloboda, Johanides

1969 - 89

proces normalizácie

tri prúdy = exilový

+ disidentský, sa-

mizdatový

+ oficiálny

vznik tzv. romá-

novej situácie

renesancia kratších

prozaických žán-

rov a skorších

tvorivých metód

totality

výrobná,

ekologická

dedinská

príbeh postáv

psychicky

labilných

augustova

okupácia, Sloven-

ský štát 1939 - 45

nový pohľad

na 50. roky

životné krízy

mladých ľudí

Mňačko-Ako chutí moc

Baláž-Skleníková Venuša

Jaroš-Tisícročná včela

Sloboda-Stratený raj

Johanides

Ťažký

Tatarka-Farská republika

Ponická

Šikula, Ballek,

Johanides, Vilikovský

Mitana - Nočné správy

1989

- súčasnosť

končí socializmus

nastupuje demokratické

zriadenie

vznik SR

zameranie sa na

región

fond kultúry

PRO SLOVAKIA

východne Slovensko

južné Slovensko

Záhoria

Orava

tatranské prostredie

Bratislava

Milka Zimková

Ladislav Ballek

Štefan Moravčík

Ján Johanides

Belo Kapolka

Peter Pišťanek

span

 

 

 

29.10.2009 09:36:47
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one