Jozef Gregor Tajovský (1874 - 1940)

Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, otec bol remeselníkom. Bol najstarší z desiatich detí, preto sa dostal do opatery k starému otcovi. Tu spoznal základné mravná a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo v jeho tvorbe, ktorej časť venoval starému otcovi. Počas prvej svetovej vojny bojoval na ruskom fronte a prebehol do ruského zajatia, odkiaľ sa dostal do československých légií. Po vojne pomáhal mladým intelektuálom. Spolu s J. Jesenským vystúpil v r. 1939 na obranu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

 

Krátka próza a dramatická tvorba z predprevratového obdobia

J. G. Tajovský začínal svoju tvorbu básnickými pokusmi. Boli to ľúbostné verše, väčšinou ponášky na ľudovú pieseň. Spočiatku bol iba zberateľom a zapisovateľom ľudových povestí a zvyklostí. Niektoré jeho črty majú národopisný charakter a vyznačujú sa prísnou dokumentárnosťou - Recepty lásky na Slovensku, Chlieb u Slovákov a pod. V autorových prvotinách zhrnutých do knihy Omrvinky (1897) nejde ešte o komponovanie, dôraz sa kladie na dokumentárnu stránku zobrazenia.

Z dediny - knižný súbor

 

Rozprávky - kniha próz, z nej sú známe poviedky ako Mátoha, Pastierča, Potrestaný úmysel, Dvaja bratia, Čo ho zabilo a Do konca.

 

Besednica - poviedky a črty z r. 1902- 1903, často poviedky štylizuje ako vlastný autorský zážitok, priamo sa zúčastňuje na deji.

 

Maco Mlieč - poviedka, vedľa seba tu stoja dva svety - sluhu Maca a bohatého richtára. Nezmyselnosť Macovho života sa javí ako súčasť a následok deformácie ľudských vzťahov. Tieto dva svety sa podmieňujú, ale zároveň vylučujú. Dramatický konflikt nahrádza paradox.

 

V roku 1904 vyšli Tajovského Rozprávky pre ľud - v nich zachytáva sociálnu skladbu súvekej dediny. V roku 1907 vydal knižný súbor próz pod názvom Smutné nôty. Do neho zaradil jednak volebné a jednak spoločenské rozprávky, črty, fejtóny. V druhej časti knihy sa objavujú poviedky zo života dedinského ľudu - Susedovo prasa, ale aj prózy podávajúce humorné príhody zo života starých rodičov - Prvé hodinky, Do kúpeľa...

 

V druhej fáze jeho tvorby sa sociálny kriticizmus prehlbuje ešte viac, a to v prózach - Spod kosy, Tŕpky, Zbohom.


Tajovského svedectvo o „mĺkvych tragédiách" v živote dedinskej i mestskej chudoby patrilo v literatúre k najkritickejším - Horký chlieb, Mamka Pôstková, Na chlieb.

 


Prvé dramatické práce

Námluvy (1899) - hra

 

Ženský zákon - autor predstavuje lyricky nežný obraz lásky Miška Maleckého a Aničky Javorovej rozrušovaný vonkajšími okolnosťami (odchod Miška na vojnu, intrigy Dory Kalinovej) i vnútornými (ženská tvrdohlavosť, samoľúbosť, sebecká zaslepenosť), ktoré rozvážny Jano Malecký nazval v hre ženským zákonom.

 

 

V roku 1905 napísal Tajovský jednoaktovku Matka. Riešil v nej dramatickú kolíziu medzi ľúbosťou matky Zuzky Holúbkovej a jej dcéry Aničky. Matka po mnohých vnútorných bojoch sa zrieka svojej lásky k Ďurovi Boháčovi, aby jej dcéra mohla byť šťastná s Jankom Koreňom. Medzi obidvoma nápadníkmi je rodový spor zavinený v minulosti chamtivosťou boháčovskej rodiny, ktorý vylučuje súžitie v jednej rodine.

 

Statky-zmätky a V službe - obe hry vznikli v čase pobytu Tajovského v Nadlaku. Statky-zmätky je päťdejstvová hra, v ktorej autor kriticky zobrazil sociálne pomery na dolnozemskej dedine a ich následky v myslení a konaní dedinského človeka. V centre deja sa ocitá bezdetná rodina bohatého gazdu Ondreja Palčíka, ktorá svoje majetkové problémy chce riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenských. Z ich iniciatívy vzniká manželstvo bez lásky medzi chudobným Ďurkom Ľavkom a skromnou Zuzkou Kamenskou.

 

 

V službe, Hriech - jednoaktovky

 

 

Prozaická a dramatická tvorba po r. 1918

Rozprávky z Ruska - zážitky z rokov prvej svetovej vojny, zo zajatia, dojmy z ciest.

 

Obrázky nové i staré - v nich sú zoradené prózy.

 

Úhrabky - knižný súbor

 

Tajovský sa vracia aj k dráme - Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina- odklon od súčasnej tematiky.

 

 

Znaky Tajovského tvorby:

  • zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili, ale boli naplnení bohatstvom citu - sluhov, učňov, siroty,

  • kritizuje ľudí, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili vlastnou vinou, nič neodpúšťa

  • útočí proti slovenskej pasivite, odnárodňovaniu, neochote prijať vzdelanie,

  • kritizuje sociálne pomery na dedine, útlak

  • tvorí monografické poviedky, kde sa sústreďuje na jednu postavu, na jej utrpenie, biedu, vyjadruje súcit

  • nahrádza kukučínovskú mäkkosť podania osobnou prítomnosťou v rozprávaní, výrečnosťou detailu zovňajšku postavy (oblečenie, gesto, mimika) a reči.

 

29.10.2009 09:33:53
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one