Martin Kukučín (1860 - 1928, vlastným menom Matej Bencúr)

Narodil sa v rodine slobodných sedliakov v dedine Jasenová na Orave. Absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a viac rokov pôsobil ako učiteľ. Po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy (1885 - 1893). Zapojil sa do činnosti študentského spolku Detvan. Zoznámil sa tu s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou realistickou literatúrou. Dlhy za štúdium ho donútili prijať miesto lekára na ostrove Brač. Tam sa oženil a odišiel do Južnej Ameriky. Pôsobil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Chile až do r. 1922. Nasledujúcu zimu prežil v Martine a v ďalších rokoch žil striedavo v rôznych chorvátskych mestách, kde ochorel na zápal pľúc a zomrel v nemocnici v Pakraci. Jeho telesné pozostatky previezli na národný cintorín do Martina.


Zo žánrových foriem sú v Kukučínových počiatkoch zastúpené: črta a poviedka. Z čŕt s epizódami z každodenného života dediny to boli: Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja, Hajtman, Obecné trampoty. Opisno-dokumentárnym spôsobom sa v nich zobrazuje vzťahu jednotlivca ku kolektívu a zvyklostiam dedinského prostredia.


Charakter spoločenských poviedok mali: Na hradskej ceste, Čas tratí - čas platí, Pán Majster Obšíval, Máje, Susedia. V epickom príbehu postáv týchto poviedok sa takmer vždy objavujú prekážky lásky.


Črty a poviedky z rokov 1883 - 1884, čiže keď Kukučín pôsobil ako učiteľ v Jasenovej, sa vyznačujú úsilím autora odpútať sa od šablón vtedajšej epickej prózy. Aj postavy sú tu iné - sú to postavy z ľudu obdarené svojskou filozofiou, sedliackym rozumom a bez priamej morálnej tendencie.


Úspešné bolo jeho úsilie o širší záber a o epicky širšie komponované stvárnenie problematiky dedinského človeka. Svedectvom toho boli najmä prózy - Rysavá jalovica, O Michale a Neprebudený.


Podobne stvárnil tematiku študentských čias v dielach - Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou a Spod školského prachu.

Poviedka Rysavá jalovica (1885)

- tu sa pokúsil Kukučín cez postavu a jej individuálny príbeh širšie rozviesť myslenie, reč a životný štýl dediny. Ústrednou postavou poviedky je Adam Krt, ktorý má chorobne rád alkohol. Oddať sa tejto vášni kedykoľvek však nemôže, lebo má prísnu ženu. Netrpezlivo preto čaká na situáciu, keď bude preč z jej dohľadu. Taká situácia sa naskytla na marhanovskom jarmoku. Rad komických, ba až groteskných epizód medzi Krtovým odchodom na jarmok a návratom z neho tvorí vlastný stavebný materiál sujetu poviedky. Kukučín využil súbor rôznych epizód - epizóda so starou kravou, Krtovo stretnutie so strašidlom, pomýlenie si vlastného domu s Trnkovým...

Neprebudený (1886)

- jej témou v širšom zmysle je život dediny. Témou v užšom chápaní je tu márne, tragicky sa končiace úsilie „neprebudeného" Ondráša Machuľu včleniť sa do života a prostredia dediny, z ktorej je vysotený, lebo je mrzák. Ondráš je bytosť neobyčajne krehká a bezbranná voči ostatným ľuďom dediny. Vekom dospelý človek s detskou naivnou dušou. Vo svojej neprebudenosti Ondráš zmýšľa, usudzuje, reaguje a koná nemorálne, komicky, groteskne. Platí to o ňom najmä od toho miesta, keď uveril nerozvážnej Zuzke Bežanovej, ktorá len tak zo žartu predstierala svoj citový vzťah k nemu. Ondráš teda uveril, že Zuzka sa chce stať jeho ženou, a začal sa chystať na sobáš s ňou. Komickosť Ondrášovho počínania a tým aj celej poviedky prechádza do vážneho, ba tragického tónu, ktorý naplno zaznel v obraze nezmyselnej smrti Ondráša, keď chcel vyviesť Bežankine husi z horiacej maštale počas svadby Zuzky a Jána Dúbravovie.

Na obecnom salaši (1887)
- popri motívoch vidieckej dedinskej idyly sú v tejto črte aj myšlienky o trpkosti človeka vytrhnutého zo zdravej, rodnej pôdy, človeka so zničenými a odstrihnutými koreňmi, človeka vysoteného od teplého krbu a vrhnutého do víru života.

K prózam z rokov 1887- 1888 patria - Z našej hradskej, Pred skúškou, Drotárove Vianoce a poviedky Na prielohu, Tiene a svetlo, Na stanici, Za ženou, Dedina v noci, Preháňanky, Úvod k vakáciám.

Mladé letá (1889)
- poviedka tematicky spätá so študentským životom, skladá sa z menších či väčších epizód a situačných zápletiek. V príbehu vystupujú postavy - Miško Jahoda, Ferko Putoris, Elena Zvarinová. Sujet novely odráža prudký citový konflikt. Miško Jahoda a Ferko Putoris sa odkrývajú ako dva protikladné charaktery - Miško je drsnejší, v citoch povrchný a nestály. U Ferka prevláda citová stránka nad racionálnou.

Približne v rovnakom čase napísal Kukučín rad ďalších próz, ktoré sú autobiograficky zacielenými spomienkovými prózami - Vianočné oblátky, prózy s obrazmi zo života - Zakáša, darmo je, Dedinský román, Regrúti, ...

Keď báčik z Chochoľova umrie (1890)
- v poviedke ide o charaktery dvoch postáv, ktorých vlastnosti vyplývajú zo spoločensko-triedneho základu. Sú to Aduš Domanický a kupec Ondrej Tráva. Obaja sú veľkí špekulanti. Domanický svoje rozpadávajúce sa gazdovstvo chce zachrániť dedením po bohatom ujčekovi. Tráva zanechal gazdovanie a dal sa na kupectvo. Špekuluje tak, že sa usiluje lacnejšie kúpiť od jedných a druhým to isté predať drahšie a bohatnúť.

Poviedka Na podkonickom bále (1891)
- tematika z malomestského prostredia, ladenie poviedky je satirické. Ústrednou postavou je krásavica Margita Votická, dcéra miestneho advokáta. Na podkonický bál prichádza s presným plánom a poslaním - chytiť si ženícha. Má ním byť pán Kremeň, ktorý sa však troch zdráha, preto ho treba popohnať. Margita na radu matky dovolí, aby jej dvoril Pétry. Ukázalo sa, že ťah Margity bol správny a Kremeň ju ešte v deň plesu požiadal o ruku.

Novela Dies Irae
- témou je otázka citových, morálnych a ekonomických vzťahov v súčasnej spoločnosti, vzťahov podmienených materiálne. Dominantným je príbeh Sýkoru - je to starý bohatý sedliak, ktorý lipne na peniazoch, najprv ich ukryje a potom tŕpne, aby ich nestratil. Neskôr ich požičal krčmárovi Mojžišovi, aby ich úžerníčením rozmnožil, no zhodou okolností o ne prišiel. Sýkorov vzťah k ľuďom bol iba odrazom jeho vzťahu k peniazom.

Dom v stráni (1902- 1904)
- tradičná láska má v sujete románu nekonvenčný priebeh, keď sa Nikova matka Šora Anzula a Katicin otec Mate Berac dohodli, že láske svojich detí nebudú prekážať, že im dovolia schádzať sa, lepšie sa spoznať a rozumovou úvahou preveriť pevnosť svojich citov. Premýšľanie - najmä u Nika viedlo k prehodnoteniu vzťahu ku Katici a k rozchodu s ňou. Keď sa Niko začal schádzať s Doricou Zorkovičovou, Katica zatrpkla a oboch nenávidela. Jej túžba povzniesť sa nad všednosť svojej vrstvy vydajom za pána stroskotala. Neskôr pristala na Paška Bobicu, ktorému kedysi dala slovo.


  • Mať volá - román

  • Prechádzky po Patagónii - cestopis

  • Lukáš Blahosej Krasoň - historický román

  • Komasácia, Bacúchovie dvor, Obeta - hry


 

29.10.2009 09:29:51
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one