Jonáš Záborský (1812 - 1876)

Narodil sa v chudobnej zemianskej rodine v Záborí pri Martine. Vyštudoval evanjelickú teológiu v Prešove a štúdiá dokončil v Halle. Tu sa spoznal so Štúrom a už vtedy existovali medzi nimi škriepky v oblasti tvorby. Stal sa evanjelickým farárom, ale nepriaznivé okolnosti ho viedli k prestupu na katolícku vieru. Sľúbili mu miesto profesora na teologickej akadémii, ale menovali ho len za kaplána na nemeckú faru. Ako stúpenec češtiny sa postavil proti Štúrovej kodifikácii a vydal zbierku Žehry v staroslovienčine, ktorú štúrovci odsúdili ako prejav oneskoreného klasicizmu. Vystúpili proti tejto zbierke v Hurbanových Slovenských pohľadoch. Znechutený Záborský sa utiahol na faru v Župčanoch, kde žil v biede až do smrti.


Tvorba - Záborský začínal ako klasicistický básnik poéziou písanou v češtine. Uprednostňoval bájky, ódy, epigramy a básne. V 50-tych rokoch prijal slovenčinu a začal sa venovať próze a dráme. Napísal viac ako 20 veršovaných historických drám. Písal aj veselohry a frašky. Vo svojej tvorbe uplatňoval kritický, ironický, satirický pohľad na skutočnosť.


Vplyv antickej literatúry v Záborského tvorbe sa prejavil i v tom, že za vrchol poézie považoval epos - Vstúpenie Krista do raja (1858) a Vstúpenie Krista do pekiel (1863).


Na ľudovú tradíciu nadviazal iba v epickej Smrti Jánošíkovej, má šesť spevov, ústredným motívom je  zošalenie hrdinovej milenky Lanky ako osudová odplata za smrť Jánošíka. Väčšina jeho próz vyšla v Paulinyho Sokole a v humoristickom časopise Černokňažník. Boli to napr.: Kulifaj, Šofránkovci, Svatoplukova zrada, Mroč, Chruňo a Mandragora, Hlovík medzi vzbúreným ľudom, Panslavistický farár, Frndolína, Faustiáda, Blud, Spoveď a jediná próza, ktorá vyšla samostatne - Dva dni v Chujave.


Panslavistický farár - autobiografická poviedka, je obrazom straty ilúzií farára Žarnoviča. Žarnovič, obkľúčený zaostalým ľudom, sa stal obeťou sporov, ktoré zmenili na fare v Baranom hrdinove ideály na drsnú skutočnosť.

Dva dni v Chujave - poviedka, satira na zemianstvo a byrokraciu. Kompozične je dielo rozdelené na satirický obraz Dňa škaredého a didaktickú utópiu v Dni peknom. V prvej časti diela niet rozdielu medzi satirickým zobrazením Barania a Chujavy - zaostalosť, bieda, alkoholizmus. V obci vládol krachujúci statkár Kobzay v kaštieli, židia Šofeles, Schelm a Čmuľo v krčmách, richtár Hučko súhlasom s pánmi a palicou nad ľudom. Učiteľ Koreň, farár Čulík a úradník Rozumovský, predstavitelia inteligencie, boli iba pasívnymi pozorovateľmi života dediny. V Dni škaredom má prevahu dialóg a jeho náplň tvorili spory dedinčanov s vrchnosťou a hádky opitých sedliakov v krčme. Po rokoch sa Chujava v Dni peknom premení na sídlo poriadku. Dej poviedky sa rozbieha v dvoch líniách: v utopickom obraze Chujavy a v analýze historicko-spoločenských premien po páde Bachovho absolutizmu a nástupe kapitalizmu. Rozprávačom je hlavný hrdina - Rastic, ktorému sa všetko darí, lebo postupuje rozumne.


Frndolína, Jurát, Chruňo a Mandragora - spoločenské prózy, ktoré majú satirický charakter.


Faustiáda - je vyvrcholením satirickej prózy. Je svedectvom o dvojsečnosti racionalizmu v Záborského próze. Rozprávkový motív Faustovej výpravy na šarkanovi proti obrovi Puchorovi na vrchu Rvačár pri Kocúrkove uvoľňuje autorovu časovú a priestorovú viazanosť i formu umeleckého stvárnenia od satiry a paródie až po satirickú blasfémiu. Faust lieta do nebies i do pekla, ale väčšinu svojho pobytu na zemi strávi v Kocúrkove.


Dramatická tvorba

Výsledok usilovného štúdia Jonáša Záborského si nemožno predstaviť bez spisovateľovho záujmu o dejiny. K jeho tvorbe patrí - dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. V rozsiahlej dramatickej tvorbe majú prevahu historické drámy. Tematicky sa jeho dramatická tvorba člení na štyri časti.


Prvú časť tvoria drámy s Tematikou Veľkej Moravy - Posledné dni Veľkej Moravy, Odboj zadunajských Slovákov, Arpádovci, Bitka pri Rozhanovciach, Felicián, Sáh, Karol Dračský, Huňadovci, Bátorička, ...


Do druhého cyklu patria drámy, čerpajúce zo srbsko-uhorských dejín - Chorvátska Helena, Stroskotanie Srbska a Ďorde Čierny.


Tretiu časť jeho drám predstavuje cyklus Lžedimitrijády čili Búrky lžedimitrijovské v Rusku. Známe sú aj jeho činohry - Jánošíkova večera, Striga, veselohra Najdúch, frašky - Bohatý okrádač, Korheľ a ožran, Cudzoložník, Pytač, Pansláv.


Vo veselohrách a fraškách si všímal Záborský dobovú problematiku, negatívne stránky spoločenského života - manželské konflikty, mamonárstvo, neveru, alkoholizmus.

Najdúch - veselohra

29.10.2009 09:28:42
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one