Narodil sa v Rakovej na Kysuciach v učiteľskej rodine. Ovládal latinčinu, gréčtinu, maďarčinu, nemčinu, ruštinu, poľštinu, francúzštinu. Čítal francúzsku a nemeckú dramatickú tvorbu. Po páde Bachovho absolutizmu spolupracoval s Maticou slovenskou. Pôsobil ako vydavateľ - časopis Cyril a Metod, publicista - Katolícke noviny, Slovenské noviny, osvetár.


Znaky tvorby:

  • pomocou dramatickej tvorby chcel podporiť činnosť divadelných ochotníckych krúžkov,

  • písal komédie, ktoré boli založené na omyloch, zámene postáv, komika v nich pramenila zo slovných skomolenín, preoblečení, nedorozumení,

  • cez smiešne prechádzal k etickej očiste.


Prvú veselohru uverejnil Ján Palárik v almanachu Concordia pod názvom Incognito. Ostatné Palárikove veselohry sa objavili vo Viktorinových Lipách - Drotár (1860), Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862), V Sobraných dramatických spisoch Jána Palárika vyšla historická smutnohra Dimitrij Samozvanec.

Zmierenie alebo Dobrodružstvo na obžinkoch - grófka Hrabovská a jej spoločnica Miluša si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha, baróna Kostrovického. Ten si tiež po príchode do kaštieľa vymenil totožnosť s priateľom inžinierom Rohoňom. Reťaz zámen sa ťahá až po dožinky, keď ľud prevoláva na slávu Slovákov a Maďarov. Každá láska si nájde svoju cestu a všetko sa v závere vysvetlí, nastáva zmierenie.

Drotár - dej tejto veselohry sa odohráva v Pešti. V dome slovenského fabrikanta Rozumného sa stretol poľský gróf Zalewski so statočným slovenským drotárom Bubenčíkom a s jeho pomaďarčeným bratom Dobošim. Veselohra je odrazom Palárikových liberálnych názorov na nacionálnu a slovanskú otázku a jej komplikovanú zápletku, vyostrujúcu sa do konfliktu.

Dimitrij Samozvanec - čerpá z obdobia ruských dejín na konci 16. storočia.

O vzájomnosti slovanskej - samostatná štúdia.


Pálárikov typ hrdinu už nedumá o záchrane národa, nie je to národovec, ale jedinec, ktorý humorom, satirou a predovšetkým činnmi rozviruje stojaté vody porevolučnej spoločnosti. Charakteristickou črtou Palárikovho hrdinu je, že nebojuje len o národné práva, ale je súčasne nepriateľom nacionálneho sentimentalizmu, sociálneho egoizmu a prízemnosti nastupujúceho meštianstva. Palárikova satira najostrejšie zasahuje prežitky uhorského feudalizmu. Šľachetnosť a pevné národné presvedčenie sú ideovou zbraňou, ktorou Palárikovi hrdinovia hýbu verejným životom i citovými vzťahmi a napokon aj víťazia.


V dramatickej tvorbe bol iniciátorom rečovej diferenciácie jednotlivých postáv, ktorá má estetickú funkciu. Komickosť a satirický akcent stupňuje rečovými makaronizmami negatívnych postáv a reč sa tak stáva výrazne charakterizačným prvkom Palárikových veselohier.


Palárikove veselohry boli veľmi populárne na ochotníckych scénach slovenských dedín a mestečiek, viedli k rozvoju dramatickej tvorby a ochotníckeho divadelníctva a prenikli i do zahraničia.


Drámu považoval Palárik za najvyšší stupeň básnickej dokonalosti. S Palárikovou orientáciou na mesto v teórii i v umeleckej praxi úzko súvisí negácia feudálnych prežitkov, maďarizácie, kritický postoj k spoločenskej pretvárke a predsudkom. V dráme kládol Ján Palárik na prvé miesto estetické hodnoty.

29.10.2009 09:29:13
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one