1.Charakteristika slovnej zásoby

Slovná zásoba(lexika, tiež lexikálny subsystém jazyka) je vnútorne štruktúrovaný súbor všetkých jednoslovných a viacslovných jednotiek príslušného jazyka. Iné definície ju charakterizujú ako súhrn slov a výrazov daného jazyka. Slovná zásoba má rozličný rozsah. Počet jednotiek celonárodnej slovnej zásoby sa neustále mení, nie je možné ho presne zistiť. Nikto z používateľov jazyka nepozná celú slovnú zásobu, prevláda názor, že aktívnu slovnú zásobu(ktorú jednotlivec používa v hovorených a písaných prejavoch) tvorí asi 5000- 10000 jednotiek. Rozdiely sú dané vekom, mentálnymi schopnosťami, vzdelaním, sociálnym postavením a pod. Pasívna slovná zásoba, ktorej človek rozumie, ale ju aktívne nepoužíva, je šesťkrát bohatšia než aktívna slovná zásoba. Slovná zásoba každého jazyka má základ (tzv. jadro) a okrajové vrstvy. Základ slovnej zásoby sa vymedzuje rozlične, pričom zvyčajne ide :

  1. o teóriu základného slovného fondu, ktorý tvoria pôvodné (v prípade slovenčiny praslovanské) a stabilné slová,

  2. o sociologické chápanie, ktoré reprezentuje napr. teória tzv. kľúčových slov,

  3. o štruktúrnu teóriu centra (do ktorého patria neodvodené, neutrálne slová) a periférie (istým spôsobom príznakové slová).

Jadro slovnej zásoby tvorí základná slovná zásoba. Tú možno chápať jednak diachrónne ako vývinovo stabilnú zložku slovnej zásoby (základné pomenovania prírody, priestoru, času, ľudského tela, potravy, obydlia, rodinných vzťahov, práce a pod.), jednak synchrónne, a vtedy ide o centrum súčasného lexikálneho systému, ktoré tvoria všetkými členmi národného spoločenstva štandardne používané lexikálne jednotky, teda aktívna slovná zásoba. Prechodnú oblasť medzi centrom slovnej zásoby a jeho perifériou, tvoria tzv. bežné lexikálne jednotky s rozličnými príznakmi. Využívajú sa v bežnej dorozumievacej (komunikačnej) sfére, ktorú charakterizuje istá uvoľnenosť, ekonomickosť, variantnosť a expresívnosť jazykových prostriedkov. Bežne používanú slovnú zásobu spisovnej slovenčiny zaregistrúva a spracúva Krátky slovník slovenského jazyka.

Členenie lexikológie: lexikológia (gr. lexis- slovo, logos- náuka, veda) je jazyková disciplína skúmajúca lexiku jazyka v súčasnom stave (synchrónna lexikológia) i v historickom vývine(diachrónna lexikológia). Je to teória slovnej zásoby, ktorá uskutočňuje základný výskum lexikálneho subsystému jazyka a jeho vzťahov k ostatným jazykovým subsystémom (k jazykovým rovinám), t.j. opisuje a vysvetľuje lexikálne jednotky rozličných typov, ako sú slová, slovné spojenia a frazémy (frazeologické jednotky). Zaoberá sa formou, významom i používaním lexikálnych jednotiek, študuje významové i formálne vzťahy utvárajúce štruktúru slovnej zásoby, jej vývinové procesy, úlohu lexiky v myšlienkovom a poznávacom procese a pod. Hlavnými časťami synchrónnej lexikológie sú lexikálna sémantika (semaziológia), teória označovania i pomenúvania (onomaziológia) i niektoré ďalšie časti. Semaziológia- sa zaoberá významom lexikálnych jednotiek a významovými vzťahmi, onomaziológia- študuje lexikálne jednotky z aspektu ich vzniku a fungovania v pomenúvacom procese. S lexikológiou nepochybne súvisí aj tvorenie slov (odvodzovanie slov skúma derivatológia). Niektoré špecifické črty slovnej zásoby umožňujú z lexikológie vyčleniť frazeológiu a terminológiu. Lexikografiaje aplikovaný lingvistický úsek. Má síce rovnaký predmet výskumu ako lexikológia, t.j. slovnú zásobu, ale rozsah jej opisu a výkladu je širší, lebo sa musí zaoberať napr. aj pravopisom slov, výslovnosťou. Okrem toho uplatňuje špecifickú metodiku a sleduje špecifické ciele, stanovené vzhľadom na predpokladaného používateľa slovníka. Lexikografia zahŕňa:

  1. teóriu lexikografie,

  2. tvorbu slovníkov,

  3. vedecké slovníky rozličných typov.

Lexikológia a lexikografia sú najrozsiahlejšie lingvistické úseky. Okrem bežnej spisovnej slovnej zásoby sa týkajú už spomínanej terminológie, vlastných mien, nárečovej a historickej slovnej zásoby.

Vzťah lexikálnej roviny k iným jazykovým rovinám: Jazyková rovina- predstavuje uzavretú časť jazykového systému, zahrňuje inventár prvkov, vzťahy medzi nimi a operácie s týmito prvkami. Zvukové prvky tvoria zvukovú- fonetickú, resp. fonologickú rovinu. Morfologická rovina zahŕňa morfémy. Na syntaktickej rovine sa pracuje so syntagmami a vetnými členmi. Lexikálna rovina „stavia" na jednotkách nižších jazykových rovín, a to fonologickej, morfologickej alebo morfematickej.

Vzťah lexikológie k iným disciplínam: Dôležité miesto má práve slovná zásoba, pretože lexikálne jednotky sú základné významové jednotky a umožňujú tvorbu vyšších jednotiek. Uplatňujú sa v nich viaceré funkcie- označovacia- označujú a pomenúvajú predmety a javy spoločnosti, poznávacia- s ich pomocou tieto predmety a javy poznávame a identifikujeme, komunikatívna- účastníci komunikačných aktov ich spájajú a vzájomne si ich odovzdávajú a pragmatická- označujú spoločenské aj individuálne postoje hovoriacich ku skutočnosti a k jazykovým prejavom. Lexikológia úzko súvisí a má vzťahy s psychológiou, psycholingvistikou, sociológiou, etnolingvistikou, etnológiou, etnografiou a najmä sociolingvistikou.

29.10.2009 09:28:13
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one