Slovné druhy sú najširšie lexikálno-gramatické triedy slov, ktoré hrajú základnú úlohu v lexikálnej rovine i v gramatike jazyka. Jednotlivé slovné druhy sa vydeľujú na základe komplexu lexikálnych, syntaktických a morfologických vlastností:

  1. spoločným kategoriálnym lexikálnym významom,

  2. komplexom morfologických kategórií,

  3. spoločnou sústavou paradigiem,

  4. spoločnými základnými syntaktickými funkciami.


V dnešnej spisovnej slovenčine existuje desať slovných druhov: podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia.


V slovných druhoch sa isté javy vonkajšieho sveta odrážajú ako samostatné veci (substancie), iné ako statické príznaky vecí (vlastnosti), iné zas ako dynamické príznaky vecí, procesy (činnosti, stavy) a napokon iné ako príznaky príznakov.

- samostatné veci sa pomenúvajú substantívami,

- statické príznaky vecí sa pomenúvajú adjektívami,

- dynamické príznaky (procesy) - slovesami,

- príznaky príznakov sa pomenúvajú príslovkami.


Tieto štyri slovné druhy - substantíva, adjektíva, slovesá, príslovky - sa nazývajú plnovýznamové (autosémantické) slová, tvoria základ sústavy slovných druhov. K nim pristupujú ešte číslovky ako rovina kvantitatívnych, číselných pomenovaní a zámená ako rovina deiktických označení. Ostatné slovné druhy sú už synsémantické (neplnovýznamové). Majú len gramatický, vzťahový význam. Na rovine gramatických výrazov sa vyčleňujú najkonkrétnejšie z nich:

- predložky ako vyjadrenia determinatívnych vzťahov medzi plnovýznamovými slovami - vetnými členmi,


-    ďalej sú to spojky ako vyjadrenia determinatívnych a koordinatívnych vzťahov medzi vetnými členmi v rámci viacnásobných výrazov, ale ja medzi vetami v súvetí,


-     častice - vyjadrenia postojov hovoriaceho k výpovedi.


Celkom osobitne stoja citoslovcia, lebo vonkajšiu skutočnosť podávajú najmenej jazykovo spracovanú, ich obsah je najmenej presný, preto ho treba vysvetľovať plnovýznamovými slovami (napr. citoslovce jáj môže vyjadrovať nielen bolesť, ale aj celkom opačné city - začudovanie, obdiv, ...). Citoslovcia často vyjadrujú iba spontánne, nekontrolované reakcie na vonkajšie popudy, preto sú z morfologického hľadiska beztvaré - amorfné.


S triedením podľa lexikálneho kritéria sa v podstate zhoduje triedenie podľa syntaktického kritéria. Autosémantické slova sú spravidla samostatným členom syntagmy (autosyntagmatické) a synsémantické slová sú synsyntagmatické - samy nie sú komponentmi syntagmy.


Citoslovcia aj zo syntaktického hľadiska stoja bokom, nie sú členom syntagmy ani členmi vety, nezaraďujú sa do syntaktických konštrukcií. Stoja ako osobitná výpoveď (veta). Z tohto hľadiska sa slovné druhy delia na slová - vetné členy (všetky plnovýznamové slovné druhy - substantíva, adjektíva, slovesá, príslovky, číslovky, zámená) a slová - morfémy (pomocné slovné druhy - predložky, spojky, častice). V rámci jednotlivých slovných druhov však syntaktické kritérium môže odlišovať od seba ich jednotlivé skupiny - v rámci prísloviek sa na základe syntaktického kritéria vydeľujú tzv. obsahové, stavové alebo vetné príslovky, ktoré so sponovými slovesami tvoria základ (jednočlennej) vety - napr. je chladno, bolo (mi) smutno.


Na základe morfologického kritéria sa slovné druhy delia na ohybné a neohybné.


Ohybné slová - časujú sa (slovesá), alebo skloňujú (substantíva, adjektíva, číslovky, zámená).


Neohybné slová - sú to predložky, spojky, častice, citoslovcia.


Ohybnými slovami nie sú ani príslovky (neskloňujú sa, nečasujú), značná časť z nich sa však stupňuje, a tvorí tak prechod k ohybným slovám. Medzi jednotlivými slovnými druhmi sú nielen zreteľné hranice, ale aj prechodné javy. Napríklad v rámci slovesných tvarov sú neurčité tvary, ktoré majú vlastnosti slovies a prídavných mien (príčastia), slovies a prísloviek (prechodník), slovies a podstatných mien (slovesné podstatné mená).


Z jedného slovného druhu do druhého môžu prechádzať jednotlivé slová aj z významových príčin. Napríklad niektorý tvar podstatného mena vypadne z paradigmy, lexikalizuje sa v danom úzkom význame - tak prejde k príslovkám - napr. hupkom, behom, cícerkom...Od prísloviek takéto zmeravené pády môžu prechádzať k pomocným neohybným slovným druhom - napr. k predložkám - začiatkom, koncom, k časticiam- napokon, bezmála.

29.10.2009 09:23:37
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one