Prírodné podmienky Ameriky

Povrch a nerastné suroviny

 

Americký svetadiel tvoria dva kontinenty, a to Severná Amerika a Južná Amerika. Základ Severnej Ameriky tvorí kanadský štít. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Skladá sa z veľmi starých premenených a vyvrelých hornín. Hranica medzi kontinentmi Severnou a Južnou Amerikou vedie cez Panamskú šiju. Brazílsky štít je jadrom Južnej Ameriky. Tvoria ho tiež prevažne premenené horniny.

 

Tieto dva kontinenty boli v dávnej minulosti tesnejšie prepojené ako v súčasnosti. Následkom pohybu kontinentov sa postupne oddialili a neskôr opäť spojili do dnešnej podoby. Pohyb kontinentov však neprestal. V súčasnosti sa ponára západný okraj krýh amerických kontinentov pod oceánsku kôru Tichého oceána. Zároveň sa Južná Amerika pohybuje smerom k Severnej.

 

V dôsledku putovania kontinentov vznikla vysoká horská hradba, ktorá sa ťahá od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem. Stalo sa tak zvrásnením pevninovej kôry. Ponáranie a nasúvanie sprevádzajú zemetrasenia a sopečná činnosť pozdĺž zlomov v zemskej kôre. Kordillery v Severnej Amerike začínajú Aljašským chrbtom. Ťahajú sa na juh vo dvoch výrazných pásmach, v tichooceánskom pásme na pobreží a Skalnatých vrchov vo vnútrozemí. V Mexiku Kordillery pokračujú Sierrou Madre Oriental a Sierrou Madre Occidental. Jedna vetva Kordiller sa stáča a vystupuje na ostrovoch v Karibskom mori. Druhá prestupuje Panamskú šiju.

 

V Južnej Amerike sa pre Kordillery vžil názov Andy. Andy sa ako jedna horská reťaz ťahajú cez Kolumbiu a Ekvádor do Peru. V Peru sa opäť delia na viac horských, rovnobežne v poludníkovom smere postupujúcich pásem. Na hraniciach Chile a Argentíny dosahujú Andy najväčšiu nadmorskú výšku 6 960 m n.m. Končia v horskom reťazci v Patagónii.

 

Kordillery a Andy tvoria najdlhšiu horskú reťaz na svete (17 000 km). Medzi jednotlivými pásmami Kordiller a Ánd sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napríklad Colorádska a Columbijská plošina, Veľká panva. V Mexiku je to Mexická plošina. V Andách plošina Altiplano.

 

Pozdĺž východného pobrežia Severnej Ameriky sa ťahá staré pohorie Appalače. Stratili svoju výšku následkom zvetrávania. Medzi Appalačmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera pobrežná Atlantická nížina. Na severe Ameriky, na kanadskom štíte, leží rozsiahla Arktická nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Appalačmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne nížiny a Veľké plošiny. Veľké plošiny na západe dosahujú nadmorskú výšku nad 1 000 m.

 

Povrch Južnej Ameriky ja prevažne nížinatý. Tvoria ho Orinocká, Amazonská a Laplatská nížina. Do vyšších nadmorských výšok vystupujú Guyanská vysočina na severe, ktorej vrchy majú ploché zaoblené vrcholy a výrazné strmé svahy, a Brazílska vysočina. Ďalej sú to vysoko položené plošiny Gran Chaco v podhorí Ánd, Mato Grosso a Patagónska plošina.

 

Amerika je bohatá na nerastné suroviny. Pestrosť stavby zemskej kôry sa odrazila na rôznorodosti nerastných surovín. Dnes je pre Ameriku najvýznamnejší výskyt ropy a zemného plynu. Ťaží sa na Aljaške, v Kalifornii, v Mexickom zálive a na pobreží Venezuely. Významné sú ložiská uhlia v podhorí Sklanatých vrchov, na Veľkých plošinách, v Appalačoch a Brazílskej vysočine. Železná ruda sa ťaží najmä v Brazílii a Kanade. Bohaté ložiská striebra sú v Mexiku. Meď sa ťaží v Chile.

 

 

Podnebie

 

Tvárnosť povrchu Ameriky umožňuje takmer bezprekážkový presun más vzduchu zo severu na juh a naopak. Preto sú časté najmä vpády arktického vzduchu z vyšších zemepisných šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere prekážajú horské bariéry Kordiller a Ánd.

 

Približne pred 10 000 rokmi sa skončila posledná ľadová doba. Vtedy celú oblasť Kanady pokrýval ľadovec. Po oteplení ustúpil a v súčasnosti pokrýva len vyššie polohy na Aljaške, ostrovy v Severnom ľadovom oceáne a Grónsko. Pozostatkom ľadovca je množstvo jazier na severe a severovýchode Ameriky. V oblastiach, kde sa rozprestieral ľadovec, vznikli stupne v teréne. Rieky ich prekonávajú vodopádmi.

 

Oblasti Severnej Ameriky, ležiace v rovnakých zemepisných šírkach ako európske oblasti mierneho pásma, sú omnoho chladnejšie a vlhkejšie. Spôsobuje to studený Labradorský prúd, ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie Ameriky. Prímorské nížiny Mexika, Mexického zálivu, Strednej Ameriky a ostrovy v Karibskom mori majú horúce tropické podnebie. Tieto oblasti často ohrozujú cyklóny - obrovské veterné smršte.

 

Tropické podnebie je aj v oblasti Južnej Ameriky približne po obratník Kozorožca. Vyznačuje sa veľkým množstvom zrážok a vysokými teplotami. Výnimku tvoria vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie. Tam sa prejavuje výšková stupňovitosť.

 

Mierne pásmo je v Južnej Amerike pomerne úzke a vyznačuje sa nižším množstvom zrážok.

 

 

Vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo

 

Najväčšie horstvo Ameriky ovplyvnilo aj tvar jej riečnej siete. Väčšia časť povrchu Ameriky je odvodňovaná do Atlantického oceána. Vlievajú sa do neho veľtoky ako Mississippi, Amazon, Rieka svätého Vavrinca, Rio Grande, Orinoco, Parana, Uruguaj.

 

Do severného ľadového oceána sa vlieva z väčších riek iba rieka Mackenzie. Tichý oceán prijíma zväčša krátke toky riek tečúcich z Kordiller a Ánd. Najvýznamnejšie sú rieky Colorado, Yucon a Columbia.

 

V Amerike je veľké množstvo jazier. Najpočetnejšie sú v oblastiach, ktoré boli v minulosti pokryté ľadovcom: Veľké jazero otrokov, Winnipegské, Horné, Ontário, Erijské a Michiganské jazero.

 

Amerika je svetadiel s množstvom vodopádov. Najznámejšie sú Niagarské a Anjelské vodopády.

 

Najsevernejšie oblasti Ameriky okolo severnej polárnej kružnice pokrýva tundra, ktorá prechádza do lesnatých oblastí tajgy. Zmiešané a listnaté lesy mierneho pásma sú rozsiahlejšie v Severnej Amerike ako v Južnej Amerike.

 

Pre Ameriku sú typické prérie, trávou porastené oblasti Centrálnych nížin a najmä Veľkých plošín.

 

Tropické lesy pokrývajú oblasti polostrova Florida, Mexiko, Bahamy a Antily. Najrozsiahlejšie súvislé tropické dažďové lesy sú v povodí riek Amazon a Orinoco.

 

Južná Amerika je známa svojimi pampami, trávnatými oblasťami na Laplatskej nížine. Tento kontinent nezasahuje do oblasti tundry.

 

V Amerike boli zriadené mnohé rezervácie, prvý národný park na svete Yellowstonský a ďalšie ako Yosemitský, Jasper, Banff.

 

 

29.10.2009 16:02:35
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one