Naša Zem je jedna z planét slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí hviezda, Slnko vzdialená od stredu Mliečnej cesty 33 000 svetelných rokov.


Tvar a veľkosť zeme

Dôkazy o guľatosti Zeme zhrnul ako prvý Aristoteles. V 17. storočí I. Newton dospel k názoru, že Zem nie je presnou guľou, ale má tvar rotačného elipsoidu, ktorý je sploštený v oblastiach pólov. Názor dokázal zistením, že poludníkové oblúky nie sú všade rovnako dlhé.

V 19. storočí bol zavedený názov geoid - teleso, ktorého tvar najpresnejšie vyjadruje tvar Zeme. Geoid je teleso ohraničené strednou hladinou svetového oceánu, ktorá pomyselne prebieha aj pod kontinentmi. Pre potreby kartografie sa tento matematicky nedefinovateľný tvar nahrádza splošteným rotačným elipsoidom, ktorý sa nazýva referenčný elipsoid.

V dôsledku guľovitého tvaru Zeme sa dostáva na jednotlivé časti zemského povrchu nerovnaké množstvo slnečného žiarenia. Najviac ho dopadá na rovník a postupne ho ubúda smerom k pólom. Rôzne klimatické pásma v rozličných zemepisných šírkach a následné pásmovité usporiadanie pôdneho krytu, rastlinstva a živočíšstva sú priamy odraz tejto skutočnosti.

 

Pohyby Zeme

Zem vykonáva súčasne dva základné pohyby, a to obeh okolo Slnka a rotáciu okolo vlastnej osi.

Zem obieha okolo Slnka po dráhe tvaru elipsy so Slnkom v jednom z jej ohnísk. Dĺžka dráhy je asi 940 mil. km. Rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy k Slnku. Čas obehu je 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekúnd a označuje sa ako tropický rok.

Skutočné pohyby Zeme človek vníma ako zdanlivé pohyby Slnka po oblohe. Zdanlivá dráha Slnka okolo Zeme sa uskutočňuje po kružnici - ekliptike. Predĺžená rovina zemského rovníka na nebeskú sféru vytvára kružnicu - svetový rovník. Zemská os nie je kolmá na rovinu svojho obehu, ale zviera s ňou uhol 66°33´. Preto svetový rovník nesplýva s ekliptikou, ale sa pretínajú pod uhlom 23°30´ v bode jarnej a jesennej rovnodennosti. Tento odklon zemskej osi spôsobuje striedanie príklonu a odklonu južnej a severnej pologule k Slnku počas obehu Zeme. Zapríčiňuje zmenu poludňajšej výšky Slnka nad obzorom, zmenu dĺžky dňa a noci spolu s posunom východu a západu Slnka na obzore, striedanie prílevu svetla a tepla v priebehu roka, a tým aj jeho rozčlenenie na ročné astronomické doby.

Nerovnomerná rýchlosť obehu má dôležité geografické dôsledky, ako sú dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli pre nižšiu rýchlosť v odslní a krátke a teplejšie letá na južnej pologuli v čase príslnia aj rôzne dĺžky trvania polárneho dňa na južnom a severnom póle.

Čas otočenia Zeme o 360° trvá 23 hodín 56 minút 4 sekundy a označuje sa ako hviezdny deň. Čas na Zemi sa riadi podľa slnečného dňa. Slnečný deň je čas, za ktorý sa dostane Slnko dvakrát po sebe do najvyššej polohy na oblohe. Z praktických príčin sa slnečný deň začína o polnoci. Rozdiel medzi hviezdnym a slnečným dňom je 3 minúty 54 sekúnd.

Počas slnečného dňa sa Zem akoby pravidelne otáča okolo svojej osi pri konštantnej uhlovej rýchlosti 15º za hodinu. V jednom okamžiku majú rovnaký čas len na jednom a tom istom poludníku, ktorý ma svoj vlastný miestny čas. Koncom 19.stor. bol zavedený pásmový čas pre potreby rozvíjajúcej sa dopravy a vznikajúcich cestovných poriadkov.

Zemeguľa bola rozdelená poludníkmi na 24 časových pásem so šírkou 15º. V každom z nich platí rovnaký čas, ktorý sa stotožnil s miestnym časom stredného poludníka. U nás sa používa stredoeurópsky čas zhodný so stredným poludníkom 15º východnej geografickej dĺžky. V lete sa používa tzv. sezónny čas, ktorý je u nás totožný s východoeurópskym časom (svetový čas = Greenwich Mean Time - GMT, pásmový čas bol zavedený v roku 1911 po uznaní greenwichského poludníka za nultý poludník ).

Pri prechode časovými pásmami od základného dohovoreného nultého poludníka smerom na východ treba nielen posúvať v každom pásme hodinky o hodinu vpred, ale pri prechode poludníka 180° (tvorí dátumovú hranicu) treba jeden deň ubrať. Pri prechode cez dátumovú hranicu v opačnom smere sa pridá jeden deň.

 

Slapové javy

Okrem Slnka pôsobí na Zem svojou príťažlivou silou aj jej jediná obežnica - Mesiac. Hmotnosť Mesiaca je asi 80 ráz menšia ako hmotnosť Zeme a jeho vzdialenosť od nej je asi 60 zemských polomerov.

Keďže doba otočenia Mesiaca okolo vlastnej osi je taká istá ako jeho doba obehu okolo Zeme (27 dní 7 hodín 43 minút) vidieť zo Zeme stále len jednu a tú istú privrátenú stranu. Mesiac nemá vlastný zdroj žiarenia a odráža slnečné žiarenie. Pri obehu Mesiaca okolo Zeme vznikajú fázy - prvá štvrť, spln, posledná štvrť a nov.

Vplyv príťažlivej sily Mesiaca sa na Zemi prejavuje v podobe pravidelných deformácií tvaru Zeme, ktoré sa označujú slapové javy. Najvýraznejšie sa prejavujú na vodnej hladine svetového oceánu v podobe odlivu a prílivu. (Morský príliv a odliv sa vystrieda na tom istom mieste dvakrát za deň, striedajú sa teda každých 6 hodín). Na príliv a odliv pôsobí aj Slnko (o 64% menšou silou príťažlivou silou, než sila Mesiaca).

Keď sa spojí príťažlivosť Slnka a Mesiaca, vzniká maximálny - skočný príliv. Nastáva, keď je NOV a SPLN.

Ak je mesiac v 1. a 2. štvrti, vtedy je príliv minimálny - hluchý príliv, príťažlivosť Slnka sa rozloží.

 

Využitie:

1. v doprave - napr. vysoký príliv umožňuje vplávať zaoceánskym lodiam hlboko do vnútrozemia cez ústia veľkých riek (Londýn, Rotterdam,...)

2. v energetike - energia morského prílivu sa využíva v prílivových hydroelektrárňach.

 

 

29.10.2009 15:48:51
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one