Litosféra, georeliéf a jeho formy

Zemské teleso sa skladá zo zemskej kôry, plášťa a jadra.

 

Zemská kôra je tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho pôvodu a veku. Litosféru tvorí zemská kôra s najtvrdším plášťom. Objekt štúdia geológie. Zemskú kôru študuje litogeografia, ktorá sa zameriava na priestorové rozloženie, vzťahy k ostatným zložkám krajiny a význam hornín. Hrúbka zemskej kôry je na morskom dne 5km, na pevnine 30 - 70km. Pevninová litosféra je hrubá 150 až 250 km. Tvorí základ pevnín. Je staršia ako oceánska, má zložitú stavbu. Oceánska je tenšia, chýba žulová vrstva. Zem vznikla pred 4,5 mld. rokov, pred 3 mld. rokov existoval jeden kontinent Pangea. Tá sa časom rozdelila na Lauráziu a Gondwanu. Hlavne litosferické dosky: americka, euroazijská, africká, indoaustrálska, pacifická, antarktická, Nazca.

 

Pohyb pevnín a oceánskeho dna alebo geopoézia

 

Litosférické dosky s oceánskou a pevninovou kôrou sa môžu navzájom vzďaľovať, približovať, zrážať, podsúvať, čiastočne nasúvať alebo sunúť vodorovne vedľa seba. Rýchlosť pohybu je niekoľko cm za rok.

 

Rozhrania medzi nimi sú pevninové rifty, rifty v strede oceánskych chrbtov, oceánske priekopy, pásmové pohoria a transformné zlomy. Hranice litosférických dosiek sa vždy nekryjú s obrysmi pevnín a oceánov.

 

Oblasti, kde vzniká a zaniká zemská litosféra, sa vyznačujú intenzívnou sopečnou a zemetrasnou činnosťou. Sú dôkazom vnútornej dynamiky Zeme.

 

Vnútorné procesy, nálady planéty Zem

 

Tektonické pohyby sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry, vyvolané tlakom, ťahom alebo gravitáciou. Patria k nim aj horotvorné pohyby.

 

Pásmové pohoria, ako sú aj naše Západné Karpaty, sú výsledkom horotvorných pohybov. Vznikajú pri nich aj rôzne tektonické poruchy.

 

Plastické horniny sa lepšie vrásnia a tvoria vrásové poruchy. Prevrásnením rôznych, už zvrásnených hornín vznikajú zložité vrásové pohoria.

 

Pevné horniny pri vrásnení praskajú, vznikajú v nich pukliny a zlomy. Ak pozdĺž zlomov nastáva pohyb hornín, tvoria sa zlomové poruchy.

 

Príkrovy sú masy hornín premiestnené na rôznu vzdialenosť z pôvodného miesta na iné.

 

Magmatizmus je súbor procesov súvisiacich s magmou, jej výstupom do zemskej kôry a na zemský povrch v podobe lávy.

 

Kyslé lávy s vyšším obsahom SiO2 sa pomaly pohybujú a tuhnú ako vytlačené kopy, homole a ihly.

 

Bázické lávy majú menej plynov, vodných pár i SiO2. Sú pohyblivejšie a tvoria lávové prúdy, pokrovy a ploché štítové kužele.

 

Lávové sopky produkujú len lávu. Nahromadením sypkého sopečného materiálu rôznej veľkosti vznikajú nasypané sopky.

 

Najčastejší typ sopiek sú stratovulkány. Tvorené sú lávou a sopečným materiálom, popolom, pieskom i bombami

 

Sprievodné javy horotvornej činnosti a magmatizmu sú zemetrasenia, krátkodobé otrasy a pohyby kôry. Vznikajú náhlym uvoľnením napätia pod zemským povrchom.

 

Základné jednotky pevnín a oceánskeho dna

 

Jadrá pevnín tvoria štíty. Budujú ich najmä hlbinné vyvreté a premenené horniny, s vekom viac ako 3,5 mld. rokov.

 

Tabule sú časti platforiem, kde je starý zvrásnený podklad prikrytý mladšími vodorovne uloženými horninami.

 

Orogénne zóny sú plošne rozsiahle oblasti zemského povrchu pretiahnutého tvaru, podmieneného zlomami.

 

Oceánske platformy zaberajú najväčšiu časť dna oceánov. Nazývajú sa oceánske panvy.

 

Oceánske mobilné zóny predstavujú oceánske chrbty, úzke a dlhé podmorské pohoria, miestami vynorené nad hladinu ako ostrovy.

 

Chemické laboratórium Zeme - zemská kôra

 

Vyvreté horniny vznikajú kryštalizáciou kremičitanovej taveniny s obsahom plynov a pár - magmy, či lávy v rôznych častiach zemskej kôry.

 

Usadené horniny vznikajú usadením produktov rozrušovania starších hornín.

 

Mechanické a chemické rozrušovanie hornín sa nazýva zvetrávanie.

 

Mechanické zvetrávanie je rozpad hornín vplyvom striedania teploty, účinkom mrazu, rastom kryštálov, ale aj činnosťou organizmov.

 

Pri chemickom zvetrávaní sa horniny pôsobením vody a vzduchu rozkladajú a menia na zvetraliny iného chemického zloženia a vlastností ako pôvodné horniny.

 

Horniny nášho okolia

 

Priamym pozorovaním krajiny možno zistiť, že v nížinách a kotlinách Slovenska prevládajú sypké usadené horniny.

 

Na miestach vyvierania minerálnych prameňov vznikli usadením uhličitanu vápenatého travertíny, známe z mnohých lokalít Slovenska (Bešeňová, Sivá Brada, Dudince).

 

Z treťohorných sedimentov výplň kotlín a podložie nížin tvoria morské a jazerné štrky, piesky a íly. Spevnené zlepence, pieskovce a ílovce sú aj hlavnými horninami flyšových pohorí (Biele Karpaty, Javorníky, Ondavská vrchovina).

 

Základ jadrových pohorí i ostatných pohorí Vnútorných Karpát (Malé Karpaty, Veľká Fatra, Tatry) tvoria prvohorné granitoidné horniny a premenené horniny, najmä ruly, svory a fylity. Prevládajú však vápence, dolomity, slieňovce a kremence druhohôr.

 

V mladotreťohorných sopečných pohoriach (Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Vihorlat) sú výlevné horniny a ich vulkanoklastiká, ktoré vznikli usadením úlomkov lávy vo vodnom alebo suchozemskom prostredí.

 

Horniny ako základ vrchnej časti litosféry majú dôležitú úlohu v geografickej krajine. Význam pre ostatné zložky fyzickogeografickej sféry majú nielen horniny skalného podložia, ale aj štvrtohorné pokryvné útvary, ako riečne sedimenty, rôzne svahové a veterné pokrovy ležiace na plošinách a svahoch pohorí i v nížinách.

Zloženie a vlastnosti hornín, ktoré určujú ich odolnosť voči zvetrávaniu, ovplyvňujú predovšetkým georeliéf.

 

Horniny a nerastné suroviny svojím výskytom pôsobia na priestorové rozmiestnenie niektorých javov v socioekonomickej sfére. Ťažba a spracovanie surovín často negatívne ovplyvňuje ovzdušie, vodu, pôdu i biologický svet. Na druhej strane však ťažba surovín priniesla aj pozitívne stránky pre poznanie prírody.

 

29.10.2009 15:47:33
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one