Geografia poľnohospodárstva

Poľnohospodárstvo spolu s lesohospodárstvom, rybolovom, lovom zveri a ťažbou nerastných surovín predstavuje primárnu sféru hospodárstva. Poľnohospodárstvo slúži svojimi produktmi na uspokojenie základných potrieb človeka a je zdrojom potravín. Hlavný obsah poľnohospodárstva je biologická prvovýroba.

 

Lokalizáciu poľnohospodárstva na území ovplyvňujú prírodné a socioekonomické činitele.

 

Prírodné činitele sú:

  • klíma - teplota, zrážky, vietor, svetlo
  • pôdy - typ pôdy, druh pôdy, úrodnosť
  • reliéf - nadmorská výška, svahovitosť

 

 

Socioekonomické činitelesú: úroveň spoločnosti, doprava, trh, vlastníctvo pôdy, pracovná sila, veľkosť poľnohospodárskeho závodu, mechanizácia, chemizácia, intenzita výroby.

 

Poľnohospodárska výroba sa delí na rastlinnú a živočíšnu. Základom rastlinnej výroby je poľnohospodárska pôda, ktorá sa delí na:

  1. ornú (vrátane ovocných sadov a záhrad)

  2. s trvale trávnatými porastmi (lúky a pasienky)

  3. s trvalými kultúrami (chmeľnice, vinice)

 

 

Plodiny rastlinnej výroby slúžia na výživu obyvateľstva, chov hospodárskych zvierat a ako surovina pre priemysel.

 

Rastlinnú výrobu možno rozčleniť na produkciu potravín, krmovín, technických plodín a pochutín.

 

Dominantnépostavenie v rastlinnej výrobe majú potraviny, predovšetkým obilniny: pšenica, ryža, kukurica, jačmeň, raž, ovos, proso, cirok. Hlavné potravinové obilniny sú pšenica, ryža, kukurica. Objemovo tvorí produkcia potravín najvýznamnejšiu zložku rastlinnej výroby. Ďalšou významnou potravinou sú zemiaky. Zemiaky sa tiež využívajú ako krmovina a surovina na výrobu škrobu, liehu.

 

Technické plodiny sú ľan, konope, bavlník, cukrová repa, cukrová trstina, olejniny, palma olejová, olivovník, slnečnica, vinič hroznorodý, chmeľ.

 

Hlavná úloha živočíšnej výroby je poskytovať produkty na výživu obyvateľstva a suroviny pre spracovateľský priemysel. V menej rozvinutých krajinách sa používajú hospodárske zvieratá aj ako ťažná sila.

 

 

Typy poľnohospodárskej krajiny

  1. Oráčinová krajina je väčšinou v nížinách, kotlinách a pahorkatinách. Vyznačuje sa nedostatkom stromovej vegetácie, má vysokú hustotu obyvateľstva a dopravných sietí. Podiel ornej pôdy z celkovej poľnohospodárskej pôdy je vyše 60%. Ak je oráčinová krajina na pestrejšom reliéfe s ráznym stupňom svahovitosti, môže nastať devastácia územia, napr. vodná erózia. V oráčinovej krajine prevažuje pestovanie obilnín, technických plodín a krmovín na ornej pôde. Všetky sú prevažne jednoročné rastliny.

  2. Trávnatá lúčno-pasienkárska krajina sa nachádza na území, kde človek odstránil pôvodnú lesnú pokrývku a nahradil ju trávnatou plochou. Zásah človeka v trávnatej krajine nie je veľký od pôvodnej krajiny. Trávnatá krajina sa vyznačuje tým, že má viac stromovej vegetácie. Značná časť menej kvalitných pôd je porastená krovinami. Územie je riedko osídlené, má riedku sieť komunikácií. Okrem chovu hovädzieho dobytka a oviec sa využíva pre cestovný ruch.

  3. Krajina so zmiešanými kultúrami predstavuje územie so striedaním malých plôch lesov, oráčiny, trávnatých plôch a osobitých sídelných celkov. Viaže sa na geograficky silne členitý podhorský a horský reliéf. Tento typ krajiny súvisí s rôznym spôsobom kolonizácie. Z európskeho hľadiska je to predovšetkým banícka a valašská kolonizácia.

  4. Pre krajinu s výrazným zastúpením trvalých kultúr sú typické rozsiahle plochy vinohradov, ovocných sadov, záhrad, plantáží, chmeľníc. Krajina má špecializáciu väčšinou na jednu plodinu, ktorá má výrazný trhový charakter, napr. vinič hroznorodý, čaj, kaučuk, kakaovník, cukrová trstina.

  5. Prímestská poľnohospodárska krajina môže mať všetky kategórie poľnohospodárskej pôdy. Závisí to od územia, kde je mesto. Základom prímestskej poľnohospodárskej krajiny je orientácia poľnohospodárstva na potraviny a produkty, ktoré obyvateľstvo mesta potrebuje ku každodennej obžive a potrebe. Ide hlavne o produkciu mlieka, mäsa, zeleniny, ovocia, kvetov. Preto sa okolo každého mesta vytvárajú určité špeciálne zóny produkcie uvedených produktov.

 

 

Typy poľnohospodárskych závodov

 

Pri určovaní typu poľnohospodárskeho závodu sa musí určiť hlavné klasifikačné kritérium, ktoré je založené na hlavnom produkte. Tvorí ho buď jeden alebo viac produktov, buď má poľnohospodársky závod samozásobiteľský alebo trhový charakter.

 

Malé poľnohospodárske závody sa orientujú na samozásobenie a len malú časť produkcie dávajú na trh. Veľké závody sa zameriavajú na produkciu, ktorá je určená na trh.

 

Pri klasifikácii poľnohospodárskych závodov sa uvažuje o extenzívnom alebo intenzívnom type. Vznikajú na základe hodnotenia vstupov, výstupov a veľkosti poľnohospodárskeho závodu. Intenzívny poľnohospodársky závod má vysoké vstupy a vysoké výstupy na 1 ha poľnohospodárskej pôdy.

 

Extenzívny poľnohospodársky závod má zasa nízke vstupy a nízke výstupy na 1 ha poľnohospodárskej pôdy.

 

29.10.2009 15:49:26
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one