Už počas 2. svetovej vojny sa vytvorili 2 zahraničné centrá odboja, ktoré prezentovali odlišné pohľady na povojnové usporiadanie Československa. Londýnske centrum chcelo návrat k demokratickému zriadeniu predmníchovského obdobia. Moskovské centrum chcelo budovať socializmus podľa vzoru ZSSR. Po oslobodení Československa tieto rozdielne názory vyústili do politického zápasu medzi demokratmi a komunistami.
 
Ľudová demokracia (1945 -1948)
4. 4. 1945 vymenoval prezident Beneš v Košiciach prvú vládu Národného frontu (NF), ktorá prijala Košický vládny program (5. 4. 1945). Predsedom vlády NF sa stal Zdeněk Fierlinger, ministrom národnej obrany generál Ludvík Svoboda. Prezidentom obnovenej ČSR sa stal opäť Edvard Beneš.
 
Národný frontzdružoval všetky politické strany v ČSR. Vo vláde mali zastúpenie všetky politické strany, preto neexistovala opozícia. NF rozhodoval o politike a jeho rozhodnutia boli záväzné pre všetky politické strany. Preto bola vláda vládou NF. Prezident Beneš vydával dekréty - tzv. Benešove dekréty. Patrili sem napr. Dekréty o konfiškácii a rozdelení pôdy Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov, ale aj Dekréty o znárodnení (bánk, poisťovní, hút, baní a závodov nad 500 zamestanancov) a i.
 
Povojnový parlament - Dočasné národné zhromaždenie - pripravovalo prvé povojnové voľby.
Voľby sa uskutočnili v máji 1946. Právo voliť mali len Česi, Slováci a ostatní Slovania, voliť nemohli Nemci, Maďari, zradcovia a kolaboranti. Účasť na voľbách bola povinná.
 
Voľby sa v Čechách skončili víťazstvom Komunistickej strany (40,2%), na Slovensku zvíťazila Demokratická strana (62%). Na základe volebných výsledkov bolo zostavené Ústavodarné národné zhromaždenie a predsedom novej vlády sa stal komunista Klement Gottwald. Túto formu vlády nazývame ľudová demokracia.
 
Protidemokratická kampaň
Po voľbách rozpútali komunisti politickú kampaň proti víťazstvu demokratov na Slovensku. Útoky proti Demokratickej strane (DS) vyvrcholili na jeseň 1947, keď sa vynorilo podozrenie, že isté ilegálne skupiny napojené na DS chcú rozbiť ČSR. Boli to vykonštruované obvinenia, ktoré však odštartovali politickú krízu na Slovensku. Predseda Zboru povereníkov (výkonný orgán SNR, prakticky slovenská vláda - povereníci mali právomoci ministrov pre územie Slovenska) Gustáv Husák podal demisiu celého Zboru povereníkov, čím sa oslabila celá Demokratická strana. KSS (Komunistická strana Slovenska) sa pokúsila o prevzatie moci na Slovensku. KSS a KSČ sa spoliehala na podporu ZSSR a verejnosti, ktorú manipulovala rôznymi nepravdivými informáciami, organizovala demonštrácie, rezolúcie, delegácie robotníkov a vydávala to za „vôľu ľudu". Komunisti vyvíjali nátlak na vládu a parlament, nekomunistické strany sa pripravovali na voľby v roku 1948.

Zdroj: http://www.sme.sk/vydania Zdroj: http://www.ksskvke.sk/17.november.htmZdroj: http://www.ustrcr.cz.../funkcionari-ksc/husak-gustav
E. Beneš K. Gottwald G. Husák
 
 
Februárový prevrat
Udalosti vo februári 1948 nazývali komunisti Víťazný február, dnes ich označujeme ako komunistický prevrat, ktorým sa komunisti v ČSR dostali k moci a na 40 rokov zlikvidovali demokraciu a nastolili diktatúru komunistickej strany, tiež nazývanú diktatúrou proleteriátu.
 
Priebeh februárových udalostí v roku 1948:
20. 2. - vypuknutie vládnej krízy. Nekomunistickí ministri podali demisiu, pretože očakávali, že prezident Beneš demisiu neprijme a vyhlási predčasné voľby.
25. 2. - prezident Beneš prijal demisiu, konal tak pod nátlakom komunistov, ktorí organizovali masové demonštrácie a štrajky. Predseda vlády K. Gottwald obsadil posty po odídených ministroch svojimi ľuďmi z radov komunistov. Vznikali akčné výbory NF, ktoré zabezpečovali „očistenie spoločnosti" od nepriateľov režimu. Komunisti uchopili moc pevne do svojich rúk.
 
Zdroj: http://www.sme.sk/vydania Zdroj: http://www.ksskvke.sk/17.november.htmZdroj: http://www.information.dk/files/imagecache
Februárové manifestácie a štrajky v Prahe a Bratislava
 
Vláda Klementa Gottwalda (1948 - 1953)
Od februára 1948 sa na našom území začalo budovanie komunistického režimu alebo aj obdobie budovania základov socializmu (socializmus bol prechodným obdobím, po ňom mal nastať komunizmus - zriadenie, v ktorom si všetci „budú rovní").
Po tom, ako Beneš prijal demisiu vlády a videl ako sa situácia vyvinula, uvedomil si (už druhýkrát - predtým to bol Mníchovský diktát), že jeho konanie poškodilo demokraciu ČSR a sám podal demisiu (odstúpil z prezidentskej funkcie). Novým prezidentom ČSR sa 14. 6. 1948 stal Klement Gottwald, označovaný ako prvý „robotnícky prezident", predsedom vlády sa stal Antonín Zápotocký. Voľby v roku 1948 skončili jednoznačným víťazstvom komunistov. Národný front už nebol hlavným orgánom moci, tým sa stalo vedenie KSČ (Komunistickej strany Československa).
 
9. 5. 1948 bola prijatá nová Ústava ČSR.
 
Komunistická strana Československa (KSČ) sa stala jedinou politickou stranou, ostatné politické strany sa zmenili na záujmové organizácie.
Začalo sa s úplným znárodňovaním a likvidáciou súkromného majetku.
Proti všetkým odporcom komunizmu sa začal tvrdý boj - zatýkanie, mučenie, vykonštruované súdne procesy, tresty smrti, dlhoročné väzenie, nútené práce. Táto etapa našich dejín sa označuje ako sovietizácia. Diala sa totiž presne podľa vzoru diktatúry Stalina v ZSSR.
 
 
30.10.2009 12:39:13
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one