Vznik Československej republiky umožnil Slovákom nepoznaný kultúrny rozvoj. Začali sa rozvíjať všetky druhy umenia, národnokultúrne tradície a používanie slovenského jazyka, ktoré boli pod vplyvom silnej maďarizácie zatlačené do úzadia.

 

 

Matica slovenská (MS)

 

Jej činnosť bola obnovená vo februári 1919 v Martinea stala sa symbolom národnej samobytnosti a hrdosti. Svoju činnosť rozvíjala pomocou miestnych organizácií po celom Slovensku. Hlavné činnosti MS:

- vydávanie kníh a časopisov

- zakladanie knižníc

- organizovanie ochotníckych divadiel, výstav, prednášok a spevokolov.

 

 

 

 

Po vzniku Univerzity J.A.Komenského ( Bratislava, 1919) sa zintenzívnil kultúrny a vedecký život v Bratislave. Vznikli tu spolky, ktoré vydávali literárno-spoločenské časopisy: Slovenské pohľady, Elán, Prúdy, Kultúra, DAV a iné.

 

V roku 1921 vznikla Umelecká beseda slovenská- umelecký spolok združujúci a podporujúci umelcov Slovenska. Mala literárny, výtvarný a hudobný odbor. Jej predsedom sa stal architekt Dušan Jurkovič (autor Štefánikovej mohyly na Bradle).

 

 

 

 

Vychádzali desiatky pôvodných slovenských literárnych diel. Slovenskí spisovatelia sa delili do viacerých skupín - nadrealizmus, katolícka moderna, DAV-isti, naturisti, humanisti, literárni kritici a historici, dramatici či spisovatelia píšuci zo zahraničia. Najznámejší autori boli Ján Smrek a Milo Urban.

 

 

Slovenské národné divadlo

 

Bolo založené v roku 1920 v Bratislave. Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo až v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského - Hriech a V službe. Prevažná časť repertoáru bola uvádzaná v češtine, pretože nebolo dosť slovenských hier, prekladov, hercov či spevákov. Prví slovenskí profesionálni herci - Andrej Bagar, Ján Borodáč a Oľga Borodáčová-Országhová, Jozef Kello a Gašpar Arbét vytvorili jadro Propagačného činoherného súboru SND. Slovenská činohra vznikla v roku 1932.

 

 

 

Výtvarné umenie

 

Vychádzalo z domácich zdrojov, ale úspechy dosiahlo aj v zahraničí. Najviac cenené sú diela:

 

M. Benku

 

M.A. Bazovského

 

 

 

Ľ. Fullu

 

 

M.Galandu

 

 

 

Architektúru reprezentovali Dušan Jurkovič a Fridrich Weinwurm .

 

 

 

Filmová tvorba

 

Karol Plicka

Hudobný folklorista, zberateľ ľudových piesní, fotograf, kameraman, filmový režisér
V r. 1923 - 1938 pôsobil v MS. Zozbieral slovenské ľudové piesne (asi 25 tisíc melódií), zakladal dedinské folklórne skupiny, zaslúžil sa o scénickú prezentáciu folklóru (Národné hry v Martine r. 1926)...
vytvoril množstvo rázovitých fotografií Slovenska, jeho prírody a ľudu.

V MS vytvoril prvé slovenské filmy (Za slovenským ľudom, Po horách, po dolách a celovečerný zvukový film Zem spieva).

 

 

 

Prvý slovenský hraný film sa venoval Jurovi Jánošíkovi, najromantickejšej postave slovenskych povestí a poézie. Natočili ho bratia Siakeľovci s americko-slovenskou spoločnosťou a premiéru mal v roku 1921.

 

 

Druhú verziu fimu, podľa scenára K. Plicku, natočil režisér Martin Frič a do hlavnej úlohy obsadil Paľa Bielika, významného filmového herca a režiséra.

 

 

 

Hudba

 

Vážnu hudbu tvorili Ján Cikker a Eugen Suchoň, populárnymi spevákmi boli Gejza Dusík a Janko Blaho.

 

 

Slovenský rozhlas

 

3. augusta 1926 sa oznámením "Haló, tu Bratislava" začalo prvé pokusné vysielanie Slovenského rozhlasu. Záujem bol obrovský a rozhlas sa do nástupu televízie v 50tych rokoch stal najpopulárnejším masmédiom.

 

 

 

30.10.2009 12:41:29
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one