Myšlienka založiť kultúrnu inštitúciu Slovákov vznikla počas boja Slovákov za jazykové a politické práva už na začiatku 19. storočia. V júni 1861 na memorandovom zhromaždení v Turčianskom sv. Martine nadobudla konkrétne predstavy. Vznikol dočasný výbor Matice slovenskej, ktorý už začiatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej.

 
 
Matica slovenská (MS)
 
Názov „Matica" v minulosti u Slovanov znamenal názov fondov a svojpomocných kultúrnych spolkov. Matica sa stala symbolom národno-zákonných snáh utláčaných slovanských národov. Matica slovenská bola teda spolkom Slovákov, s cieľom rozvíjať kultúru, jazyk a osvetu. Svoje Matice mali v Uhorsku aj iné slovanské národy - napr. Srbi Maticu srbskú, Česi Maticu českú a pod.
 
 
Národná zbierka
 
Aby mohla Matica slovenská fungovať, potrebovala svoje sídlo.Preto bola vyhlásená národná (grošová) zbierka na Maticu, do ktorej sa zapájali všetci národne uvedomelí Slováci. Každý prispel podľa svojich finančných možností. Keďže Slováci boli väčšinou chudobní, zbieral sa matičný fond doslova po grošoch. Vrchnosť sa do zbierky zapájala iba sporadicky. Tieto zbierky robili zväčša učitelia a kňazi. Po dvoch rokoch sa vyzbieralo 50 000 zlatých. V roku 1864 začala výstavba budovy Matice slovenskej. Bola to prvá - najstaršia budova Matice slovenskej, ktorá dodnes stojí v Martine.

 

Založenie Matice slovenskej

 

 
V roku 1863 sa na Slovensku konali veľké oslavy tisísročného jubilea príchodu bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda na Veľkú Moravu. Vyvrcholením osláv bolo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej - dňa 4. augusta 1863 v Turčianskom sv. Martine.
 
Návrh stanov MS pripravil a dopracoval Ján Francisci. Podľa týchto stanov bola MS založená ako jednota milovníkov národa a života Slovenského.
 
 
Prvé vedenie Matice slovenskej
 
Prvým predsedom MS sa stal katolícky biskup Štefan Moyses. Zaslúžil sa aj o rozvoj banskobystrického gymnázia, v ktorom sa vyučovalo v slovenskom jazyku. V roku 1861 viedol delegáciu, ktorá cisárovi Františkovi Jozefovi I. odovzdala Memorandum slovenského národa.
Prvým podpredsedom MS sa stal evanjelický kňaz Karol Kuzmány, autor básne Kto za pravdu horí.
Moyses a Kuzmány boli symbolom spolupráce medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
 
 


 
 
Úlohy Matice slovenskej
 
Základnou úlohou Matice slovenskej sa od jej ustanovenia stalo podporovať národné vedomie ľudu, kultúrnu a vedeckú činnosť, literatúru a umenie a samozrejme - šírenie slovenského jazyka. Už v roku 1865 navrhol Ján Francisci zriadiť v Matici slovenskej vedecké odbory. V roku 1868 predložil Viliam Paulíny-Tóth návrh na založenie šiestich vedeckých odborov, medzi nimi aj historického odboru. Úsilie matičných predstaviteľov vytvoriť z Matice slovenskej vedeckú inštitúciu však narážalo na nesúhlas maďarských vládnucich kruhov.
 
 
Prvé slovenské gymnáziá
 
Okrem MS sa podarilo založiť aj tri slovenské gymnáziá.
 

1862 - evanjelické gymnázium v Revúcej

1867 - nižšie evanjelické gymnázium v Martine

1869 - nižšie rímsko-katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom.

 
 
Tieto tri slovenské gymnáziá boli rovnocennými partnermi a zohrávali významnú úlohu v slovenskom národnom živote. Vznikli bez podpory Uhorského štátu, za peniaze uvedomelých slovenských občanov.
 
 
Zrušenie Matice slovenskej a slovenských gymnázií
 
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa začala stupňovať maďarizácia v Uhorsku. Uhorskej vláde začala MS prekážať. Obvinenia proti MS boli rôzne - napríklad, že svoju činnosť zameriava v rozpore so stanovami na politickú a náboženskú činnosť. Do Martina bola vyslaná vyšetrovacia komisia, ktorá však v činnosti MS nič z týchto obvinení nezistila. Napriek tomu však bola v roku 1875 činnosť MS násilne zastavená. Boli zrušené aj tri slovenské gymnáziá a ich majetok zhabaný. Neskôr sa však jeho malá časť vrátila. Budova MS bola prestavaná a činnosť MS prevzali iné spolky. Činnosť MS bola obnovená až po vzniku ČSR v roku 1919.
 
 
Význam Matice slovenskej
 
Hoci matičné obdobie, počas ktorého existovala MS trvalo iba 12 rokov (1863 - 1875), zohralo v živote Slovákov významnú úlohu. Význam MS bol najmä v tom, že:

  1. Podnietila rozvoj slovenskej národnej kultúry, umenia a osvety.
  2. Tým že sa do čela postavil katolík aj evanjelik začala spolupráca medzi týmito dvoma náboženskými smermi a slovenské národné hnutie sa zjednotil.
  3. Popri prijatí štúrovskej slovenčiny (1843) je vznik Matice slovenskej významným úspechom slovenského národného hnutia.
 

Prvá budova Matice slovenskej v Martine Budova gymnázia v Revúcej
 
 
30.10.2009 12:35:33
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one