Slovenský Sokrates

 

Adam František Kollár patrí medzi najvýraznejšie osobnosti vedy 18. storočia a považuje sa za jedného zo zakladateľov tereziánskeho osvietenstva. Bol knihovník, historik, pedagóg, filológ, publicista a dvorský radca Márie Terézie. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho podľa slávneho gréckeho filozofa nazývali „slovenský Sokrates".

 

Život

Narodil sa 15. apríla 1718 v Terchovej, neskôr sa rodina presťahovala na Staré Hory a do Banskej Bystrice, kde bol otec banským robotníkom v medených baniach. Tu začal A. F. Kollár navštevovať nižšie jezuitské gymnázium, v štúdiu na jezuitskom gymnáziu pokračoval neskôr v Banskej Štiavnici a v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu Spoločnosti Ježišovej, potom strávil štyri roky v noviciáte v Trenčíne.

 

1740-1742 navštevoval filozofickú fakultu viedenskej univerzity

1746 - 1748 štúdium teológiea súčasne východných jazykov, najmä hebrejčiny, turečtiny a perzštiny

Po skončení druhého ročníka teológie pred vysviackou nečakane vystúpil (príčinou bol neľútostný boj proti evanjelikom v protireformačnom období a odpor voči náboženskému útlaku) so súhlasom samotného pápeža z jezuitského rádu a vyslúžil si tak nepriateľstvo jezuitov na celý život.

Po skončení štúdií mal Adam František Kollár rozsiahle vedomosti z filozofie, histórie a jazykov - ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, taliančinu a východné jazyky: hebrejčinu, turečtinu, perzštinu.

Všimolsi to aj prefekt cisársko-kráľovskej Dvorskej knižnici Gerhard van Swieten, osobný lekár Márie Terézie a panovníckej rodiny a ujal sa ho. Kollár sem nastúpil v roku 1748 ako skriptor - pisár a zotrval tu až do svojej smrti roku 1783, teda 35 rokov. Vďaka svojmu vzdelaniu, nadaniu pre vedu, jazykovým znalostiam a najmä pracovitosti rýchlo služobne postupoval:

1748 skriptor - pisár
1749 druhý kustód
1758 prvý kustód
1772 vedúci Dvorskej knižnice vo Viedni
1774 riaditeľ Dvorskej knižnice vo Viedni v hodnosti dvorského radcu

10. júla1783 Adam František Kollár náhle zomrel vo Viedni.

 

Diela A. F.Kollára

Najvýznamnejšiu časť vedeckej práce Kollára tvoria diela z oblasti histórie, práva, filológie, ale veľký význam mali tiež diela pedagogické, etnologické, básnické a knihovnícke. Jeho dielo môžeme rozdeliť na niekoľko oblastí:

 

História a právo

Kollár bol zástancom absolútnej moci osvieteneckého panovníka, vystupoval proti výsadám šľachty a cirkvi, ktoré mali najmä v Uhorsku privilegované postavenie.

V troch knihách Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov Uhorska (Historiaedoplomaticae iuris patronatus apostolicorum Hungariae regum libritres), dokazoval využívanie úplného patronátneho práva uhorskými panovníkmi, vrátane voľby vysokých cirkevných hodnostárov.

V diele O počiatkoch a ustavičnom používaní zákonodarnej moci (Deoriginibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae circa sacraapostolicorum regni Ungariae) napadol aj výsady šľachty, žiadal zlepšenie hospodárskeho postavenia poddaného ľudu a zdanenie šľachty. Spochybnil niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi a priklonil sa k myšlienke zrovnoprávnenia protestantov. Šľachtu a cirkev spis tak pobúril, že knihu zakázali a verejne spálili na bratislavskom námestí. Samotnému autorovi hrozilo vyhnanstvo.

 

 

Bol autorom historických diel:

Desať kníh o panónskej vojne od Gašpara Ursina Velia

O pôvode, rozšírení a osadení rusínskej národnosti v Uhorsku, Oprávnenie Uhorska v Rusku a iných.

 

Jazykoveda

Štúdiu jazykov, najmä východných (orientálnych) sa venoval Kollár už v mladosti. Mal zásluhy aj pri založení Cisársko-kráľovskej akadémii orientálnych jazykov vo Viedni.

Vydal vzácny rukopis tureckej kroniky - Koruna dejín (Saadeddiniscriptoris Annales turcici) zostavil perzskú antológiu (Anthologica persica) doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka od F. Mesgnien-Meninského zostavil a vydal gramatiku latinčiny (Angangsgründe der lataeinischenSprache) tri učebnice latinčiny preložil do slovenčiny tereziánsky urbár.

 

Školstvo

V roku 1774 bola zreorganizovaná Dvorská študijná komisia, ktorej hlavnou náplňou sa stalo riadenie kultúrnej politiky, najmä školstva v západnej časti monarchie. Mária Terézia vymenovala Kollára za člena tejto komisie s úlohou založiť Akadémiu vied vo Viedni a vypracovať návrh na reformu latinských gymnázií. Návrh vydal potom kolektív autorov tlačou pod názvom Ratioeducationis. Pri vypracovávaní reformy sa Kollár stal riaditeľom všetkých viedenských gymnázií, dve z nich priamo riadil, aby si overil svoje pedagogické názory na reformu v praxi.

 

Poézia

Najmenej známa je básnická tvorba Kollára - vydal viacero príležitostných básní písaných v latinčine. Venoval ich cisárskym manželom Márii Terézii a Františkovi Lotrinskému a ruskej osvietenskej panovníčke Kataríne II. Okrem toho vydal básnické spisy humanistu Jána Pannonia Poematum elegiarum et epigrammatum libri.

 

Knihovníctvo

Základom všetkých činností Adama Františka Kollára bola jeho práca knihovníka, predovšetkým jeho celoživotné zberateľské úsilie, vďaka ktorému sa mu podarilo získať vzácne materiály a využiť ich na štúdium dejín, práva a jazykov. Svoju tvorivú aktivitu spojil s cisársko-kráľovskou Dvorskou knižnicou vo Viedni.

 

 

Význam osobnosti A. F. Kollára

Už počas svojho života bol považovaný za vedca známeho v celej Európe. Jeho meno sa objavovalo v biografických slovníkoch vedcov a učencov. Mal značný politický vplyv na uhorskú politiku dvora cez panovníčku Máriu Teréziu a Štátnu radu. Cisárovná Mária Terézia obnovila Kollárovi za osobitné zásluhy šľachtictvo, ktoré mu prináležalo po predkoch z otcovej strany a darovala mu bývalý jezuitský majetok, dedinu Keresztény v Šopronskej stolici. Držala nad ním svoju ochrannú ruku protišľachte a cirkvi, ktoré si Kollár svojimi dielami znepriatelil. Bola krstnou matkou jeho jediného dieťaťa - dcéry, ktorú pomenoval na počesť cisárovnej - Mária Terézia.

 

 

30.10.2009 12:36:02
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one