Osídľovanie Slovenska a zlatonosná horúčka

V stredoveku žilo na Slovensku oveľa menej ľudí než dnes, v 12. storočí približne 250 000 obyvateľov. Vojny, epidémie chorôb, hlad a bieda boli hlavnou príčinou vyľudnenia nášho územie v stredoveku. Preto sa králi snažili počet obyvateľstva zvyšovať podporou prisťahovalcov - cudzincov z mnohých štátov Európy.

 

Osídľovanie Slovenska

 

Veľká vlna osídľovania Slovenska nastala po tatárskom vpáde, po roku 1242. Od doby kráľa Štefana I. (1000-1038), boli do krajiny pozývaní Nemci. Boli totiž výborní baníci, remeselníci a obchodníci. Nemecké osídľovanie stredného Slovenska podnietilo bohatstvo rúd drahých kovov. V 13. a 14. storočí vzniklo "sedem dolnouhorských banských miest", medzi nimi "zlatá" Kremnica, "strieborná" Banská Štiavnica a "medená" Banská Bystrica. V 14. storočí boli založené okolo miest (najmä okolo Kremnice a Nitrianskeho Pravna) samostatné obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj hospodáreniu na tamojšej pôde. Aj názvy Nemecká, Nemce sú dôkazom nemeckého osídlenia.

Medzi ďalšie národy, ktoré osídľovali Slovensko patrili aj:

Rusi - Rusovce, Ruskov

Románi z Valónska a Talianska - Vlachy, Vlašky

Francúzi, Česi, Poliaci, Maravania a iní.

Špecifickú skupinu obyvateľov tvorili Židia - pretože mali zakázané obrábať pôdu a vykonávať remeslá, stali sa úspešnými a bohatými obchodníkmi a bankármi.

 

Zvýhodňovanie cudzincov

 

Aby králi prilákali nových osadníkov - „hostí" z cudziny, dávali im mnohé výhody. Medzi najvýznamnejšiu patrila lehota na odklad daní. Znamenalo to, že na určitý čas - lehotu - ich kráľ oslobodil od platenia daní. Malo to svoj dôvod. Cudzinci často prichádzali na územia, ktoré bolo treba pripraviť na pestovanie plodín - vyrúbať a vypáliť stromy, kríky, trávu, vysušiť močiare a pod. To si vyžadovalo istý čas, práve preto im platenie daní bolo odpustené. Dediny, obyvatelia ktorých dostali lehotu na odklad daní, boli preto často pomenované Lehota, dnes ich na Slovensku nájdeme veľa.

 

Mestá - opora panovníkov

 

Bohatstvo a moc panovníkov záviseli od miest, preto králi vo veľkom zakladali mestá a udeľovali im práva (výsady) - privilégiá". Medzi najvýznamnejšie patrili:

Voliť si richtára a prísažných - členov mestskej rady

Voliť si farára

Vyberať mýto - poplatok za používanie ciest, mostov, brodov a úžin, ako aj poplatok za vstup do mesta.

Konať jarmoky a trhy - konali sa na námestiach obyčajne každý týždeň alebo na rôzne výročia.

Variť pivo

Postaviť mestské hradby

Konať popravy a iné.

Mestá pomáhali kráľovi finančne - prostredníctvom daní, aj vojensky - v čase vojny odvádzali povinne časť mužov do armády. Najväčší prínos pre kráľa však mali banské mestá, ktoré v stredoveku prekvitali. Boli to najmä tri významné mestá na Slovensku - Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica. Vďaka nim sa Slovensko v stredoveku nazývalo „zlatou baňou Uhorska".

 

 

 

Banská Štiavnica

 

Prvá písomná zmienka o starobylom banskom meste Banská Štiavnica sa datuje do roku 1156, kedy sa mesto nazývalo (označovalo) terra Banensium. Na území tunajších hôr sa dolovali striebro a zlato. Pravdepodobne však už prví uhorskí králi Štefan I. a Belo I. razili mince zo štiavnického striebra. V 12. storočí sa tu začali usadzovať nemeckí hostia, ktorí sem priniesli vyspelejšiu banskú techniku. Banská Štiavnica dostala mestské privilégiá ešte pred tatárskym vpádom. Banskoštiavnické právo sa stalo vzorom pri udeľovaní výsad ďalším banským mestám. Z 13. storočia pochádza opevnenie, banské nástroje a mestský erb, ktorý je najstaršie zachovaným erbom na Slovensku. Pečať Banskej Štiavnice z roku 1275 obsahuje banské znaky - kladivko a želiezko. Hlavným zdrojom bohatstva mesta bolo baníctvo. Koncom 13. storočia produkovala Banská Štiavnica okolo 5 000 kg striebra ročne. Preto si mesto vyslúžilo prezývku „strieborná" Banská Štiavnica.

 

 

Banská Štiavnica dnes

Erb Banskej Štiavnice

Symbol mesta - jašteričky

 

 

Mestský znak - erb

 

Erb Banskej Štiavnice tvorí v modrom štíte strieborné jednovežové opevnenie s otvorenou bránou, pod horným okrajom štítu je zlatý jednorohý čakan a graca (motyka) s vodorovne postavenými poriskami, smerujúcimi doľava. V dolnej časti štítu je zlaté kladivko a pod ním rozpájacie kladivko (želiezko) bez násady.

 

Povesť o štiavnických jašteričkách

 

Podľa povesti si pastier Ján pri pasení krátil čas hrou na píšťalku. Sadol si na skalu a všimol si na slnku sa vyhrievajúce jašteričky. Dve z nich žiarili akýmsi zvláštnym svetlom, akoby boli zo striebra, či zlata. Keď si ich pastier Ján chce bližšie obzrieť, schovali sa pod skalu. Zvedavosť pastierovi nedala pokoja, a tak skalu odvalil. Pod ňou bola hruda zlata obrovská ako klobúk. Chýr o jeho náleze sa šíril rýchlosťou vetra, a tak sa začali zo všetkých strán zbiehať ľudia. Vykopali šachty a začali hľadať a ťažiť kovy.

 

Kremnica

 

Príčinou záujmu o Kremnicu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické dukáty, tzv. Florény (začali sa raziť v roku 1330), patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok ,,zlatá" Kremnica.

 

 

Kremnické zlaté dukáty

Erb Kremnice

Darovacia listina Karola Róberta

 

 

Mestský znak - erb

 

Prvý erb Kremnice vznikol v roku 1328. V hornom modrom poli je zlatá polovica kolesa, nad ňou zlaté písmeno C (Cremnicia). V dolnej polovici štítu je anjouovský štátny znak.

 

Povesť o kremnickej jarabici

 

Povesť hovorí, že lovec prichádzajúci od Šášova do hôr, kde neskôr vznikla osada Cremnychbana, zastrelil na úbočí vrchu Volle Henne jarabicu. V jej hrvoli našiel zrnká zlata. Postupujúc proti prúdu potoka do hôr objavil ložisko rúd s obsahom zlata a striebra. Predpokladáme, že objavenie zlata v Kremnických vrchoch súviselo s výskytom zlatiniek (zlatých zrniek) v Dunaji, Hrone a Rudnici, pretože ryžovanie na vodných tokoch bolo v minulosti dosť rozšírené.

 

Banská Bystrica

 

Nova villa Bystrice - nová osada Bystriciens - to je prvý písomne doložený názov mesta, ako ho uvádza listina uhorského kráľa Bella IV. z roku 1255. Listina, ktorou panovník udelil Bystrici rozsiahle mestské práva a výsady, znamenala vývin z pôvodnej osady na rozkvitajúce banské mesto.


Spočiatku sa ťažba sústreďovala na striebro, ale v 14. storočí vzrástla ťažba medi, ktorá sa postupne stala dominantou, a tak si Banská Bystrica vyslúžila prívlastok medená". Meď sa vyvážala do Nemecka, Rakúska, Poľska, Benátok, Flanderska i Španielska.

 

 

Banská Bystrica

Erb Banskej Bystrice

Listina mesta

 

 

30.10.2009 12:03:02
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one