Anjouovci na uhorskom tróne

Po smrti kráľa Ondreja III. z rodu Arpádovcov v januári 1301 vrcholila v Uhorsku feudálna anarchia, skupiny veľmožov súperili medzi sebou o moc, ničili krajinu a oslabovali jej hospodárstvo. Keď nakoniec v roku 1307 uznal uhorský snem za uhorského kráľa Karola Róberta z rodu Anjouovcov, stála pred kráľom ťažká úloha - nastoliť poriadok v krajine.

 

Anjouovci

Na uhorskom tróne vládli dvaja Anjouovci - Karol Róbert a jeho syn Ľudovít I. Veľký - patrili k neapolskej vetve rodu. Dynastia neapolských Anjouovcov odvodzovala svoje meno od grófstva Anjou v západnom Francúzsku. Jej zakladateľ bol neapolský a sicílsky kráľ Karol I. (1227 - 1285). Anjouovci svoj pôvod odvádzali od panovníckej dynastie Kapetovcov, vládnucej vo Francúzsku od 10. do 14. storočia. To, čo

 

 

kapetovský ľaliový erb

anjouovský erb so znakom Uhorska

 

Karol I. Róbert (1288 - 1342)

Karol I. Róbert z Anjou, známy aj ako Karol Róbert bol uhorským kráľom v rokoch 1308 - 1342. Jeho vláda bola novou etapou budovania uhorského štátu. Narodil sa v roku 1288 v Neapole.

V roku 1308 ho v Pešti zvolili za uhorského kráľa. Prvý raz ho za uhorského kráľa korunovali už v Záhrebe, v roku 1301, ale časť uhorských veľmožov sa postavila proti nemu. Dostal sa do konfliktu s Matúšom Čákom Trenčianskym, potom s východoslovenským veľmožom Omodejom. V roku 1312 v bitke pri Rozhanovciach porazil Karol Róbert Omodejovcov a získal východné územie krajiny pod svoju vládu.

 

V roku 1321, po smrti Matúša Čáka, ovládol celú krajinu. Chcel zlomiť moc najmocnejších veľmožov, jeden z nich, Felicián Zach sa pokúsil zavraždiť celú panovnícku rodinu, podarilo sa mu však zraniť len kráľovu manželku (odrezal jej štyri prsty na ruke). V roku 1335 sa na Vyšehrade (Vyšegrád) stretli traja králi - uhorský Karol I. Róbert, český Ján Luxemburský a poľský Kazimír III. Veľký, aby uzavreli zmluvy výhodné pre zúčastnené štáty. Dnes je známy pojem Vyšegrádska štvorka - je to spojenectvo 4 krajín - Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska. Uskutočnil mnoho reforiem na podporu rozvoja miest, obchodu a baníctva a pozdvihol Uhorsko na jednu z najvýznamnejších európskych mocností.

 

Kráľ opieral svoju moc o žoldnierske vojsko, zemepáni boli povinní postaviťna svoje náklady vojenskú jednotku (bandérium), ktorá bojovala pod zástavou zemepána. Menou boli zlaté dukáty (razenénajprv v Budíne, neskôr aj v Kremnici) a strieborné groše.
Zomrel v roku 1342.

 

 

Karol Róbert

Bitka pri Rozhanovciach

Zlatý kremnický dukát - florén

 

 

Ľudovít I. Veľký (1326 - 1382)

 

Narodil sa v roku 1326, ako 3. syn Karola Róberta a Alžbety Piastovskej.

Za uhorského kráľa ho korunovali ako 16 ročného, po smrti jeho otca. Vládnuť mu pomáhala matka, kráľovná Alžbeta, mimoriadne schopná a ctižiadostivá žena.

Počas svojej vlády viedol ustavičné vojny - o neapolské dedičstvo, uskutočnil päť výprav proti Srbsku, bojoval v Rumunsku a Bulharsku. Hranice Uhorska za jeho vlády siahali od Baltského po Jadranské more. V roku 1370 sa stal aj poľským kráľom - vzniklauhorsko-poľská únia. V roku 1351 vydal dekrét upravujúci hospodárske a sociálne pomery jednotlivých tried obyvateľstva a potvrdil Zlatú bulu Ondreja II. (1222). V roku 1381 vyriešil zastúpenie Slovákov v mestskej rade Žiliny. V Žiline žili okrem Slovákov aj Nemci, ktorí mali správu mesta vo svojich rukách. Keď sa Slováci obrátili na kráľa so sťažnosťou, rozhodol o rovnomernom zastúpení Slovákov a Nemcov v mestskej rade. Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo vrchol svojej moci. Zomrel v roku 1382.

 

Po Ľudovítovej smrtisa stala kráľovnou jeho staršia dcéra Mária, ktorú na základe dohôd zosobášili so Žigmundom Luxemburským (syn českého kráľa Karola IV.). Neskôr bola korunovaná ako prvá uhorská kráľovná Mária I. Uhorská.

 

S nárokmi na uhorský trón vystúpil Karol Malý z neapolského rodu Anjouovcov, ktorý na jeseň 1385 vtrhol do Uhorska a dal sa korunovať za kráľa. Stúpenci Márie a jej matky Alžbety ho však zavraždili.

 

 

Ľudovít I. Veľký

Erb Ľudovíta I.

Pečať Ľudovíta I.

Ľudovítova dcéra Mária

 

 

Význam vlády Anjouovcov

Obom kráľom - Karolovi Róbertovi aj Ľudovítovi I. sa takmer 80 rokov darilo oslabiť moc uhorských veľmožov a upevniť kráľovskú vládu. To sa veľmi priaznivo odrazilo v hospodárstve a kultúre Uhorska. V tomto období vzrástol aj význam územia Slovenska, najmä ako centra baníctva.

 

30.10.2009 12:03:33
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one