Sedem pahorkov, sedem kráľov

Staroveká Itália - dnešné Taliansko - sa rozprestierala na Apeninskom polostrove. Názov dostal podľa pohoria Apeniny.

Prírodné podmienky :

- pätinu územia pokrývajú nížiny, dve pätiny pohoria - Alpy, Apeniny

- výborné podmienky pre poľnohospodárstvo

- 2 veľké rieky - na sever Pád, v strede Tiber

- veľké ložiská kovových rúd (železo) a stavebného materiálu (mramor, drevo)

- rozvoj námornej dopravy, vznik prístavov.

 

Osídlenie:

Územie Itálie osídľovali mnohé kmene. Najznámejšie boli:

- pôvodní obyvatelia polostrova - Sardovia, Sikáni, Sikeli, Ligurovia

- Latinovia - roľnícke kmene, ktoré sídlili v západnej časti strednej Itálie, žili v menších osadách, ktoré chránili hlinené valy a drevené hrádze, vytvorili jazyk a písmo zvané latinka

- Italikovia - osídlili strednú časť Itálie, živili sa najme poľnohospodárstvom a chovom dobytka, podľa nich dostala Itália pomenovanie

- Etruskovia - výbojný kmeň osídlil územia severozápadnej Itálie (na sever od rieky Tiber), ktoré neskôr dostalo pomenovanie Etruria. Pôvod Etruskov nie je známy. Vybudovali niekoľko mestských štátov, ktoré boli hospodársky a politicky nezávislé. Moc mala rodová aristokracia, na čele štátov stál kráľ neskôr volení úradníci. V 8.storočí p.K. (skratka pred Kristom - označuje obdobie pred narodením Krista, teda pred začiatkom nášho letopočtu) vzrástol význam a vplyv etruských miest v Itálii. Na severe prenikli až k rieke Pád a na juhu sa dostali do kontaktu s Grékmi. V roku 540 p.K. za pomoci Kartága porazili Grékov a získali od nich ostrov Sardínia. Etruskovia boli roľníci, remeselníci, obchodníci a moreplavci. Písmo prevzali od Grékov a ich jazyk sa dodnes nepodarilo rozlúštiť

- kolonizácia Grékov, ktorí tu založili aj vlastné osady - Syrakuza a Messana na Sicílii, Tarent, Régium, Napol a i. - prostredníctvom nich udržiavali kontakty s materským Gréckom. Grécka kultúra výrazne ovplyvnila kultúru Rimanov.


Vznik mesta Rím na siedmych pahorkoch

Existujú 2 vysvetlenia vzniku mesta Rím. Jedno je povesť a druhé tvrdenie vedcov. V dejepise sa, samozrejme, opierame práve o vedecké tvrdenia. Podľa oboch však mesto vzniklo na siedmych pahorkach pri rieke Tiber.

Povesť - podľa legendy, ktorú zapísal rímsky historik Titus Livius, založil Rím, mesto na rieke Tiber, 21.4.753 p.K. Romulus, prvý zo siedmich rímskych kráľov. Týmto dátumom sa začal rímsky letopočet. Legenda hovorí o dvojčatách Romulovi a Removi, ktorí boli synmi boha Marsa a vestálky(kňažky) Rey Silvie. Po narodení ich kráľ Amulius nariadil hodiť do rieky Tiber, pretože mu podľa veštby mali priniesť nešťastie. Zachránila ich však vlčica, ktorá sa k rieke prišla napiť a odchovala ich na vlastnom mlieku. Dodnes je preto vlčica symbolom mesta Rím.

Romulus neskôr postavil a opevnil osadu na Palatíne, jednom so siedmich pahorkoch mesta Rím. Medzi bratmi vypukla hádka, po kom sa mesto bude nazývať. V nej Romulus zabil Rema a mesto pomenoval podľa seba - Roma. Z toho vzniklo pomenovanie Rím.


Skutočnosť - historici sa nazdávajú, že mesto Rím vzniklo pravdepodobne splynutím latinských osád, po zjednotení rodov Latinov a Sabinov na území dnešného Ríma. Najstaršie osídlenie možno podľa archeologických nálezov datovať do 10. storočia p.K. Meno Rím je pravdepodobne etruského pôvodu, preto sa vznik mesta pripisuje práve Etruskom.


Sedem kráľov - Obdobie kráľovstva(753 p.K. - 510 p.K.)


Kráľ bol najvyšším politickým aj náboženským predstaviteľom štátu.

Pomáhal mu senát, ktorý mal poradnú funkciu. V senáte boli zastúpení predstavitelia najvýznamnejších rodín (rodová aristokracia), ktoré vlastnili najviac pôdy a  najväčšie stáda dobytka. Potomkovia týchto rodín - patríciovia - rozhodovali o väčšine záležitosti štátu . Slobodní remeselníci a roľníci - plebejci - nemali politické práva a nemohli sa zúčastňovať na sneme. Rím postupne nadobudol vzhľad etruského mesta - tvorili ho široké ulice, vodu a odpad odvádzal veľký kanál vybudovaný pod ulicami. V 6. storočí pred K. vzrástol vplyv bohatých obchodníkov a remeselníkov, a preto Servius Tullius urobil reformu politického systému v Ríme :

- obyvateľstvo rozdelil do 5 tried a podľa toho odstupňoval ich politické práva

- najväčšie práva mali najbohatší, ktorí zastávali úrady a mali najväčší podiel na politickej moci, zároveň však museli zabezpečiť pre vojsko väčšinu vojakov

- reforma obmedzila moc radovej aristokracie a vytvorila predpoklady na prudký rozvoj Ríma

- do čela štátu sa dostali schopní ľudia s veľkým majetkom, bez ohľadu na pôvod.

Posledným kráľom bol Tarcunius Superbus, ktorý zneužíval svoje postavenie, a preto ho Rimania zbavili moci a funkcie. Stalo sa tak roku 510 pred K. Rím sa zbavil Etruskej nadvlády a kráľovstva, ktoré už nikdy nebolo obnovené.

 

V kráľovskom období vládlo Rímu 7 kráľov : Romulus

Numa Pompilius

Tullus Hostilius

Ancus Marcius

Tarqunius Priscus

Servius Tullius

Tarcunius Superbus


Po tom ,čo sa Rimania zbavili etruskej nadvlády, porazili ich v roku 474 p.K. Gréci, usadení v južnej Itálii. Vpád Keltov do strednej Itálie oslabil pozíciu Etruskov a ich územia začali obsadzovať Rimania. Tak sa vytvorili základy pre vznik rímskej republiky.

30.10.2009 12:01:14
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one