Najstaršie civilizácie - Mezopotámia

Pomenovanie Mezopotámia

 

Je gréckeho pôvodu (mezos - v strede, potamos- rieka) - rozsiahle územie v povodí stredného a dolného toku riek Eufrat a Tigris (územie dnešného Iraku). Preklad znie - Medziriečie.

 

 

 

 

 

 

Význam riek Eufrat a Tigris

 

Pri pravidelných záplavách v apríli až máji prinášali nielen množstvo vody z topiacich sa snehov, ale aj nánosy úrodného bahna:

  • voda sa využívala na konzumáciu a polievanie plodín

  • bahno bolo výborným hnojivom pre polia

  • rieky boli zdrojom potravy - rýb a vodného vtáctva

  • rieky boli dopravnou cestou, po ktorej sa dovážali potrebné
    suroviny

  • (kameň, kovy, drevo).

 


Počiatky mezopotámskej civilizácie

 

Prví poľnohospodári sa v severnej Mezopotámii začali usadzovať začiatkom 6. tisícročia p. K. (pred Kristom). Dôvody:

  • vhodné podmienky na pestovanie obilnín (najmä jačmeňa),

  • olejnatých rastlín, strukovín, zeleniny a ovocia

  • chov veľkých stád dobytka (zdroj mäsa, mlieka, srsti, rohoviny).

 

Roľníci na juhu museli zvládať jarné záplavy. Museli vykopať  zavlažovacie kanály, ktoré rozvádzali vodu do vnútrozemia a nádrže, v ktorých sa zadržiavala voda pre obdobie sucha.

Na to ale nestačili sily malých skupín ľudí, preto sa museli spájať obyvatelia väčších území, čo viedlo k vzniku pevnejších organizovanejších celkov. Už v 5. tisícročí p.K. sa vytvárali veľké dediny, ktoré boli strediskami diaľkového obchodu. Od konca 5. tisícročia p.K. smeroval vývoj k vzniku miest, ktoré sa stávali politickými  a hospodárskymi centrami väčších či menších oblastí.

 

Štáty na území Mezopotámie delíme na:

  • mestské - mesto a jeho okolie

  • teritoriálne - väčšie územia

 

Celá oblasť Mezopotámie sa rozdeľovala na niekoľko častí: na severe to bola Asýria,v strednej časti Babylónia a na juhu Sumer.

 

 

Sumerské mestské štáty

Najvhodnejšie podmienky na vznik štátov boli na juhu MezopotámieSumeri (pomenovanie dostal podľa starobylého národa Sumerov, ktorí sa sem prisťahovali na prelome 5. a 4. tisícročia p.K.).

 

Prvé štáty začali vznikať po roku 3000 p.K. - začína sa tzv. starosumerské obdobie. O tomto období sumerských dejín veľa nevieme.

 

Neskôr (po roku 2600 p.K.) sa z písomných pamiatok dozvedáme o usporiadaní spoločnosti, o hospodárskych pomeroch, o politických vojenských udalostiach. Sumerižili v drobných mestských štátoch - najznámejšie boli -Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Nippur, Umma. Jednotlivé mestá obklopovali hradby na obranu pred nepriateľmi. Základným stavebným materiálom bola hlina.

 

 

 

 


Jadrom a centrom každého štátu bol chrám- zikkurat (poschodového tvaru),ktorý bol centrom náboženského, politického a hospodárskeho života.Tento spôsob vlády nazývame chrámové hospodárstvo. Celé územie mestského štátu bolo považované za majetok boha a všetci obyvatelia - kňazi, pisári, vojenskí velitelia, remeselníci, obchodníci, roľníci, rybári a lovci - vykonávali svoje práce v jeho službách. Kňazi a úradníci organizovali budovanie zavlažovacích a odvodňovacích kanálov, starali sa o dovoz potrebných surovín, vyberanie daní a o to, aby rôzne skupiny obyvateľstva mali všetko, čo potrebovali pre svoj život.

 

 

 

 

 

 

 

Chrámom patrili rozsiahle pozemky,na ktorých pracovali chrámoví služobníci alebo otroci. Otrokov získavali vo vojnách (ako vojnových zajatcov) alebo sa nimi stávali obyvatelia, ktorí sa zadĺžili a neboli schopní vyrovnať svoje dlhy. Otrokov však bolo málo a netvorili základnú pracovnú silu.

Postupom času sa vedľa chrámov vytvárali nové centrá politického a hospodárskeho života mestských štátov - paláce, ktoré boli sídlami vládcov. Vzniklo tak palácové hospodárstvo. Svetská moc sa oddelila od kňazskej a panovník začal byť považovaný za zástupcu boha na zemi.

K posilneniu panovníckej moci prispievali aj početné vojny medzi jednotlivými mestskými štátmi.

 

 

Akkadská ríša

Až do polovice 3. tisícročia p. K. boli mestské štáty samostatné. Viedli samostatnú zahraničnú politiku, len v prípade potreby sa spájali do väčších celkov. Okolo roku 2340 p. K. sa v meste Kiš v strednej Mezopotámii zmocnil vlády Sargon. Založil nové mesto Akkad a začal viesť rozsiahlu výbojnú politiku. Podmanil si mestá v Babylónii a začal budovať prvý rozsiahly teritoriálny štát - Akkadskú ríšu. Jeho ríša trvala asi 150 rokov. Okolo roku 2200 p. K. ríša zanikla a v Mezopotámii sa na krátke obdobie znovu obnovili samostatné mestské štáty.

 

 

 

Starobabylonská ríša

Centrom ríše bolo mesto Babylon, podľa ktorého dostala aj pomenovanie. Šiesty panovník Chamurappi (vládol v rokoch 1792 - 1750 pred Kr.) sa stal jedným z najvýznamnejších panovníkov Mezopotámie. Postupne si podmanil celú Mezopotámiu. Sústredil vo svojich rukách všetku moc. Bol najvyšším politickým predstaviteľom štátu, najvyšším vojenským veliteľom a kňazom. Do podrobených miest dosadzoval svojich správcov, ktorí plnili jeho rozkazy a riadili zverené územie. Oporou jeho moci bolo vojsko, vojakom za zásluhy prideľoval pôdu. Vojensky zjednotil celú Mezopotámiu a vytvoril jednotný hospodársky celok. Aby zjednotil všetkých obyvateľov aj právne, vydal Chamurappiho zákonník, ktorý sa riadil heslom: „oko za oko,zub za
zub". Vtedajšiu spoločnosť rozdelil do troch skupín: privilegovaní obyvatelia, slobodní roľníci a závislí obyvatelia.

 

Za vlády jeho nástupcov ríša slabla. Roku 1594 pred Kr. dobyli hlavné mesto ríše Babylon chetitskí bojovníci z Malej Ázie a Starobabylonská ríša prestala existovať.

 

 

 

 

 

Prínos Mezopotámie pre dejiny ľudstva

  • rozsiahla administratíva a hospodárstvo mestských štátov si vynútili vznik písma. Najstarším druhom písma bolo obrázkové písmo. Z obrázkového písma sa vyvinulo klinové písmo. Pomenovali ho podľa toho, že znaky sa vtláčali do mäkkých hlinených tabuliek ostrými hrotmi rákosových stebiel, ktoré mali tvar klincov. O jeho rozlúštenie sa zaslúžil český vedec Bedřich Hrozný.












  • Sumeri vytvorili rozsiahlu mytológiu a náboženský systém, pomocou ktorých vysvetľovali rôzne javy, vznik sveta, stvorenie človeka a pod. Uctievali množstvo bohov , ktorým stavali veľké chrámy.

  • pozorovaním prírody a oblohy dokázali predpovedať obdobie záplav, z pohybu Mesiaca vytvorili kalendár

  • mali bohaté poznatky z lekárstva, chirurgie, prípravy liekov a medicínskych prípravkov

  • staviteľstvo a sochárstvo

  • vynález kolesa a voza (Sumeri) položil základy cestnej dopravy.

 

 

 

 

30.10.2009 11:59:23
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one