Macedónia

 

Po peloponézskej vojne medzi Aténami a Spartou (431 - 404 p. K.) boli grécke mestské štáty vyčerpané a oslabené. To využil susedný štát, na severe ležiaca Macedónia. Vládol v nej kráľ Filip II. Macedónsky, ktorého cieľom bolo utvoriť silnú ríšu, a preto začal zjednocovať grécke štáty pod svojou vládou. Filip premenil Macedóniu z roľníckeho štátu na vojenskú mocnosť. Dobyl Thesáliu a Thrákiu a všetky grécke mestské štáty s výnimkou Sparty prinútil vytvoriť spolok pod jeho vedením. Položil tak základy Macedónskej ríše, ktorej hranice rozširoval o nové územia jeho syn Alexander Macedónsky.



 

Stručný prehľad života A. Macedónskeho - Alexandra „Veľkého" (356 - 323 pred Kr.):

 

356 p. K. - macedónskemu kráľovi Filipovi II. a jeho manželke Olympiade z Epiru sa narodil syn Alexander

336 - 335 p. K. - Alexander po otcovej smrti upevnil hranice Macedónie

334 - 331 p. K. - Alexander porazil perzského kráľa Dareia III. v susednej Perzskej ríši a oslobodil Egypt

330 - 327 p. K. - Alexander dobyl východné časti bývalej Perzskej ríše

327- 325 p.K. - Alexander sa vydal na cestu do Indie, kde mu jeho vyčerpané vojská odmietli poslušnosť, takže ukončil svoje výpravy a vrátil sa do Perzie

325 - 323 p. K. - upevňovanie Alexandrovej ríše

323 p. K. - uprostred príprav na výpravu na Arabský polostrov zomrel Alexander vo veku 33 rokov


Olympiada z Epiru Filip II. Macedónsky Alexander Macedónsky



Veľa podrobností o živote Alexandra Veľkého je opradených legendami a výmyslami.

 

Alexander sa narodil v roku 356 pred Kr. ako syn kráľa Macedónie Filipa II. a jeho ženy Olympiady z Epiru. Filip II. priviedol gréckeho filozofa Aristotela do macedónskeho hlavného mesta Pelly, aby vyučoval jeho syna Alexandra. Alexandrova matka Olympiada pochádzala z Epiru - gréckeho štátu na severozápade gréckeho polostrova. Vzťah medzi otcom a synom bol konfliktný, pretože keď sa Filip rozviedol s Olympiadou, Alexander sa obával, že ho vylúčia z následníctva na trón. Krátko pred svojou smrťou sa Filip oženil s neterou svojho generála Attala. Filipa II. zavraždili roku 336 p. K.počas svadby jeho dcéry. Okolnosti jeho vraždy a mená vrahov ostali nejasné. Tvrdilo sa, že do vraždy bol zapletený Alexander alebo Olympiada, ale neskôr bol tento názor spochybený. Existujú podozrenia, že vraždu zorganizoval Dareios III., nový kráľ Perzie.

Mesto Pella - rodisko Alexandra Alexandrov učiteľ - Aristoteles



Výprava do Perzie (334 - 332 p. K.)

 

Alexander presvedčil grécke štáty, aby vytvorili silnú armádu, s ktorou sa vydal proti Perzskej ríši na čele s Dareiom III. V máji 334 p. K. prekročil Hellespont s armádou asi 35 000 Macedóncov a Grékov.

 

V bitke pri Graniku došlo k prevému víťazstvu nad Peržanmi. Obsadil Ióniu, Lýdiu a Milétos, najväčšie mesto na západnom pobreží Malej Ázie.

V lete roku 334 p. K. dobyl Alexander anatolské vnútrozemie a v Gordione, hlavnom meste Frýgie, vraj Alexander Veľký podľa legendy preťal svojím mečom gordický uzol, o ktorom sa predpovedalo, že ten, kto tento uzol uvoľní, získa vládu nad Áziou. V bitke pri Isse - 333 p. K. sa stretli Macedónčania a Peržania a bojovali proti sebe, až kým Dareios III. neutiekol z bojiska.


mesto Persepolis armáda Dareia III.

 

 

Dobytie Egypta (332 - 331 pred Kr.)

 

Staroveký Egypt bol pre Alexandra ľahkou korisťou. Alexander sa dal vyhlásiť za faraóna Egypta a syna boha (Slnka). Na ceste do Memfisu vraj Alexandrovu armádu oslavovali ako osloboditeľov, pretože Egypt bol pod perzskou nadvládou 11 rokov. Alexander v januári 331 p. K. založil pri pobreží Stredozemného mora mesto Alexandriu. Preslávila sa svojou knižnicou a jedným zo siedmych divov sveta - majákom.


Maják v egyptskej Alexandrii
Alexander v bitke pri Isse v roku 333 p. K.


Dobytie Perzie a prenasledovanie DareiaIII. (330 -327 p. K.)

 

Alexander tiahol na východ cez Sýriu a prešiel cez rieky Eufrat a Tigris.

 

V bitke pri Gaugaméle - 1. októbra 331 p. K. - armáda Macedónčanov zvíťazila nad Perziou, nepodarilo sa jej však zabiť alebo zajať Dareia. Hoci kráľ znova utiekol, bola jeho armáda zničená. Gréci získali nadvládu nad Babylóniou a vtiahli do bohatého mesta Babylonu. Alexander, ktorý doň vstúpil cez Ištarinu bránu sa dal vyhlásiť za kráľa Ázie.

 

Alexander bol taký očarený nádherou Babylonu, že prikázal uchovať všetky stavby a vyhlásil ho za hlavné mesto svojej ríše. V januári 330 p. K. Macedónci dosiahli perzské hlavné mesto Persepolis. Veľa obyvateľov mesta pred príchodom Alexandra spáchalo samovraždu alebo utieklo. Alexander dal mesto vyrabovať a kráľovský palác spáliť. Členov kráľovskej rodiny Alexander ušetril a sám sa oženil s princeznou Roxanou.

 

Hoci bola Perzia v Alexandrových rukách, bol kráľ Dareios III. ešte stále nažive a na úteku. Dareios sa ukryl v Baktrii, kde bol vládcom jeho príbuzný Bessos. Bessos však Dareia zajal a vyjednával s Alexandrom, aby Baktriu neobsadil. Keď Alexander na vyjednávanie nereagoval, Bessos svojho rukojemníka zabil a sám utiekol. Mŕtvolu Dareia III. Alexander priniesol do Persepolu a tam ju slávnostne pochovali.

 

Výprava do Indie (326 p. K.)

 

Po dobytí celej Perzskej ríše sa Alexander rozhodol, že svoju ríšu rozšíri ďalej na východ. Krajina, ktorú vtedy volali India, sa začínala na východe Afganistanu. Patril do nej aj Pakistan a samozrejme dnešná India. Hlavný dôvod výpravy do Indie bola Alexandrova zvedavosť a bojachtivosť.

Začiatkom roka 326 p. K. dve grécko-perzské armády prenikli do doliny rieky Kábul, ničili mestá a dediny a vyvražďovali obyvateľstvo. Alexander z krajiny medzi Kábulom a Indom urobil provinciu Gandhara.

 

V bitke pri rieke Hydaspes Indovia prehrali. V tejto bitke vraj umrel Alexandrov kôň Bukefalos a na jeho počesť založil Alexander mesto Bukefala (dnes Jalapur).Alexander chcel ísť ďalej na východ, ale jeho vojaci sa vzbúrili a odmietali ísť ďalej. Alexander sa preto rozhodol vrátiť do Perzie.

 

Návrat do Perzie a Alexandrova smrť (326 -323 p. K.)

 

Po oslavách úspešného návratu 10000 perzských žien vydali za gréckych vojakov. Tieto manželstvá mali podporiť spojenectvo Peržanov a Grékov. Alexander sám sa oženil s dvoma ženami - Statirou a Parysatiou. Tým sa počet jeho manželiek rozrástol na tri - prvá bola Roxana. Vo februári 323 p. K. sa Alexander nakoniec vrátil do Babylonu. Tu pripravoval nové výpravy, ktoré mali viesť k dobytiu Arabského polostrova. Uprostred príprav náhle ochorel a zomrel vo veku takmer 33 rokov v paláci v Babylone.

 

O príčinách smrti sa dodnes vedú diskusie. Najčastejšie sa spomína malária - choroba prenášaná komármi. Príčiny však mohli byť aj iné - telesná slabosť a vyčerpanosť z dlhých výprav, ochorenie na horúčku západného Nílu, otrava, vražda či zápal pobrušnice.

 

Mŕtvolu Alexandra Veľkého vraj vložili do hlinenej nádoby plnej medu a do skleneného sarkofágu, aby ostali naveky zachované. Alexandrove telesné pozostatky boli nakoniec uložené do hrobu v egyptskej Alexandrii, kam ich dal previezť Ptolemaios, vládca Egypta.

 

Rozdelenie Alexandrovej ríše

 

Po smrti Alexandra jeho manželka Roxana porodila Alexandra IV. Aiga, jeho jediného legitímneho syna.

 

Alexandrovi generáli a členovia družiny začali proti sebe bojovať, až sa obrovská ríša rozpadla na 3 jednotlivé ríše:

 

1. ríša Antigonovcov v Macedónii

 

2. ríša Seleukovcov v Prednej Ázii - Sýrii

 

3. ríša Ptolemaiovcov v Egypte

 

Mnohí z Alexandrových najlepších dôstojníkov, priateľov a členov rodiny boli v týchto bojoch o moc zavraždení - jeho matka, manželka Roxana, syn Alexander IV., nemanželský syn Herakles a iní.

 

Vergina je malé mestečko v severnom Grécku, lokalizované v kraji Imathia, Centrálna Macedónia. Mesto sa stalo medzinárodne známe v roku 1977, keď grécky archeológ Manolis Andronikos odkryl pohrebisko kráľov Macedónie - vrátene hrobky Filipa II.- otca Alexandra Veľkého.


Hrobka Alexandrovej sestry Vchod do vergínskeho múzea

 

Význam Alexandrových výbojov

 

Alexandrovi sa dostalo gréckej výchovy, preto sa sám považoval za Gréka. V podmanených krajinách podporoval šírenie gréčtiny, vzdelanosť a umenie. Gréci preberali poznatky a spôsob života podrobených krajín. Vzájomným pôsobením týchto kultúr vznikla helenistická kultúra a nové štáty Alexandrovej ríše sa označujú ako helenistické štáty.

Alexander zakladal nové mestá v Grécku, Egypte a Indii - medzi nimi boli mnohé pomenované ako Alexandria.

Pre svoje vladárske schopnosti a vojenské úspechy dostal pomenovanie Alexander Veľký.

 

30.10.2009 11:57:01
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one