Prvá svetová vojna (1914-1918)

Príčiny vzniku prvej svetovej vojny siahajú do polovice 19. storočia, keď sa Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko chceli hospodársky a politicky vyrovnať vyspelejším štátom Veľkej Británii, Francúzsku a USA. Nemecko chcelo získať nové kolónie v Afrike a v Ázii, pretože po jeho zjednotení sa veľmi rýchlo rozvíjal priemysel, ktorý potreboval lacné suroviny a odbytiská pre svoje výrobky. Preto sa usilovalo o nové rozdelenie sveta. Súperiace veľmoci sa poisťovali uzatváraním spojeneckých zmlúv. Už v r. 1879 vzniklo spojenectvo medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom, tzv. Dvojspolok. V r. 1882 sa k nemu pridalo Taliansko, čim sa Dvojspolok zmenil na Trojspolok. V r. 1904 došlo uzavretím tzv. srdečnej dohody k vyriešeniu koloniálnych rozporov medzi Francúzskom a Anglickom a bol položený základ pre ďalšiu spoluprácu a vytvorenie Trojdohody v r. 1907, ktorá vznikla tým, že Veľká Británia pristúpila k francúzsko-ruskej spojeneckej zmluve z r. 1893 Pred vojnou tak vznikli dva vojensko-politické bloky. Ohniskom ich konfliktu sa stal Balkán, kde sa stretávali záujmy Nemecka, Ruska, Rakúsko-Uhorska a Veľkej Británie.


               V r. 1908 Rakúsko-Uhorsko anektovalo Bosnu a Hercegovinu, ktorú malo v správe od Belínskeho kongresu r. 1878. V r. 1912-13 prebehli na Balkáne dve vojny, v ktorých sa štáty, ktoré získali samostatnosť od Osmanskej ríše (Grécko, Srbsko, Rumunsko a Bulharsko) snažili ďalej rozširovať svoje územie na jej úkor. Obyvatelia Bosny a Hercegoviny sa nechceli zmieriť s anexiou, v čom ich podporovalo Srbsko.V r. 1914 rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v Bosne provokatívne veľké vojenské manévre v blízkosti srbských hraníc, na ktorých záver prišiel vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády, následník trónu František Ferdinand d´Este. V hlavnom meste Bosny, Sarajeve, ho 28.6.1914 zastrelil srbský študent Gavrilo Pricip, člen organizácie Čierna ruka. Násilná smrť následníka trónu bola vítanou zámienkou pre Nemecko, ktoré sa cítilo po všetkých stránkach na vojnu pripravené. Pod nemeckým tlakom Rakúsko-Uhorsko predložilo Srbsku podmienky, ktorých splnenie bolo pre Srbsko neprijateľné. Keďže Srbsko všetky požiadavky nesplnilo,28. 7 .1914 mu vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu. Na obranu Srbska sa postavilo Rusko.


               Následne Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku a zároveň napadlo Francúzsko cez neutrálne Belgicko, čím vtiahlo do vojny Veľkú Britániu. Taliansko vyhlásilo neutralitu a napokon sa v roku 1915 pridalo k Trojdohode. Z ázijských krajín sa do vojnového konfliktu zapojilo Japonsko na strane Dohody a Turecko na strane Ústredných mocností.( Neskôr, v r. 1915 vstúpilo do vojny ešte Bulharsko, ktoré sa pridalo k Ústredným mocnostiam; k Dohode sa v r. 1916 pripojilo Rumunsko a v r. 1917 USA). Nemecký vojenský plán bol jednoduchý a staval na rýchlosti. Nemecké vojská mali preniknúť cez Belgicko do Francúzska a poraziť ho skôr, ako Rusko zmobilizuje svoju armádu. Po porážke Francúzska by sa mohla nemecká sila plne sústrediť proti Rusku a takisto ho bleskovo poraziť. Tento plán však stroskotal. Hoci Rusko ešte neskončilo nástup svojich vojsk, začalo proti Nemecku ofenzívu, aby pomohlo ohrozenému Francúzsku. Nemci museli presunúť časť svojich vojsk na východ a v rozhodujúcej bitke o Paríž ich Francúzi v štvordňovej bitke na rieke Marne (6.-9.9.1914) odrazili. Vojna na západnom fronte sa čoskoro zmenila na zdĺhavú zákopovú vojnu. Bol vytvorený obranný systém z hlavných a spojovacích zákopov vedúcich dozadu k štábom, dovozným a zásobovacím miestam s poľnými nemocnicami. Priestorom na bývanie i obranu frontových vojakov prednej línie na oboch stranách sa stal zemný kryt. Nik z vojakov netušil, že pokiaľ prežije, bude musieť znášať takýto život do jari 1918. Vojská na jednej i druhej strane sa pokúšali niekoľkokrát prelomiť zákopový systém protivníka, no neúspešne. Dve veľké bitky trvajúce niekoľko mesiacov (bitka pri Verdune: február-december 1916 a bitka pri rieke Somme:júl-november 1916 - tu spojenci prvýkrát použilitanky) priniesli obrovské straty na životoch (spolu viac než 2 milióny mŕtvych), pričom sa frontová línia takmer neposunula v prospech niektorej z bojujúcich strán. Prelom vo vojne neprinieslo ani použitie yperitu - bojového plynu, ktorý dostal meno podľa belgického mesta Yprès, kde ho prvýkrát použila nemecká armáda.

              Medzitým nemecké vojská slávili úspechy na východnom fronte, kde sa im podarilo poraziť ruské vojská vo Východnom Prusku. Nedostatok výzbroje a neschopnosť ruského velenia umožnili, aby Ústredné mocnosti po prelomení ruského frontu prenikli hlboko do ruského vnútrozemia, kde sa koncom roku 1915 vojna ustálila takisto ako zákopová. Aj napriek čiastočným úspechom Ústredných mocností bolo zrejmé, že čas pracuje pre Dohodu. Nemecké hospodárstvo nebolo na dlhú vojnu pripravené. Veľká Británia zovrela Ústredné mocnosti účinnou námornou blokádou, ktorá znemožňovala dodávky surovín a potravín. Od roku 1915 boli v Nemecku potraviny na prídel, no i ten sa neustále zmenšoval. V Nemecku tak počas vojny zomrelo v dôsledku hladu a strádania vyše 750 tisíc ľudí. Nemcké námorné velenie sa neodvážilo použiť proti britskej presile svoje vojnové krížniky, použilo však nové zbrane - ponorky a čoskoro prešlo na neobmedzenú ponorkovú vojnu, čo znamenalo, že každá nepriateľská vojnová i obchodná loď bola bez výzvy torpédovaná. To pobúrilo neutrálne krajiny, predovšetkým USA, ktorých 120 občanov zahynulo pri potopení britského osobného parníku Lusitánia v máji 1915. Prezident USA Woodrow Wilson ponúkal obom bojujúcim stranám od začiatku vojny sprostredkovanie mieru. Vzhľadom na množstvo amerických obetí neobmedzenej ponorkovej vojny však verejná mienka v USA zaujímala voči Nemecku stále nepriateľskejší postoj a požadovala, aby sa USA pridali k Dohode. USA nakoniec 2. 4. 1917 do vojny vstúpili a rozhodujúcou mierou prispeli k porážke Ústredných mocností. Ďalšou udalosťou, ktorá významne ovplyvnila priebeh vojny bola revolúcia v Rusku. Po februárovom zvrhnutí cára Mikuláša II. sa v októbri 1917 boľševici vedení V. I. Leninom zmocnili vlády v Petrohrade a Moskve. Revolucionári začali separátne rokovania s Nemeckom a 3.mája 1918 podpísali v Breste Litovskom mier, ktorý znamenal pre Rusko obrovské územné, ľudské i hospodárske straty, no umožnil revolucionárom sústrediť sa na upevnenie ich moci v Rusku.


            Po ukončení bojov na východnom fronte sa nemecké vojenské velenie pokúsilo rozhodnúť vojnu tzv. jarnou ofenzívou v marci 1918, tá však bola odrazená za pomoci takmer milióna vojakov USA. Vyčerpané nemecké jednotky strácali vôľu ďalej bojovať, cisársky režim v Nemecku sa zrútil a 4.októbra požiadala nemecká vláda amerického prezidenta Wilsona o prímerie. Zmluva o prímerí bola podpísaná 11.novembra 1918 v salónnom voze francúzskeho maršala Focha v lese pri Compiégne. To však už padol aj režim v Rakúsko-Uhorsku, ktoré sa pod tlakom nahromadených politických, ekonomických a predovšetkým národnostných problémov rozpadlo. Napriek snahám prezidenta Wilsona Francúzsko presadilo na povojnových rokovaniach ideu víťazného mieru, čím zrazilo Nemecko politicky aj hospodársky na kolená.

 

            Vďaka versailleskému mieru s Nemeckom (28. 6. 1919) a následným mierovým zmluvám bola pôvodná Európa zlikvidovaná a na jej miesto nastúpili následnícke štáty vytvorené na zásadách národného sebaurčenia, z ktorých väčšina (Československo, Poľsko, Juhoslávia, Rumunsko) mala silné národnostné menšiny. Spolu s vysokými reparáciami a vyčlenením porazených štátov (Nemecko, Rakúsko, Maďarsko) na okraj medzinárodných spoločenstiev tak boli položené základy budúcej politickej nestability.


30.10.2009 18:10:29
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one