Na ceste k druhej svetovej vojne

Prvá svetová vojna a Versailleský mier, ktorý ju nasledoval zmazali z mapy starú Európu. Zanikli staré mnohonárodnostné monarchie ako Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša a na ich miesto nastúpili tzv. národné štáty: Maďarsko, Rakúsko, Československo, Turecko, Juhoslávia. Už počas vojny bola v Rusku zvrhnutá cárska vláda a k moci sa dostali komunisti, ktorí budovali tvrdú diktatúru - Sovietsky zväz. Nemecko, ktoré bolo uznané za hlavného vinníka vojny, bolo donútené Versailleským mierom (28.6.1919) platiť vysoké reparácie. Maďarsko a Rakúsko, ktoré sa tiež počítali medzi porazené štáty, boli otrasené obrovskými územnými stratami, zmenou režimu a platbou reparácií a čoskoro sa v ich politike začali presadzovať radikálne živly. S povojnovým systémom však nebol spokojný nikto. Taliansko sa cítilo urazené, lebo neboli splnené jeho nadmerné požiadavky. Veľká Británia stratila postavenie svetovej námornej jednotky a jej hospodárstvo upadalo v dôsledku veľkých vojnových výdavkov, a Francúzsko, na území ktorého prebiehal západný front, nemalo schopných politikov ani hospodárske podmienky na budovanie silného, dobre vyzbrojeného štátu, ktorý by mohol zastaviť prípadné nebezpečenstvo zo strany Nemecka a chrániť nových východných spojencov. Namiesto toho Francúzi stavali nákladnú Maginotovu líniu - systém opevnení na nemecko-francúzskej hranici, ktorá sa nakoniec ukázala ako zbytočná investícia. Keď stroskotal plán na ustanovenie Spoločnosti národov, ktorá by mala za úlohu účinne predchádzať vojnovým konfliktom (namiesto toho vznikol len spolok štátov bez reálnych právomocí), prestali sa v európskej bezpečnostnej politike angažovať aj USA.

 

V 20. rokoch 20. storočia vznikli v Nemecku a Taliansku dva mimoriadne nebezpečné politické smery: fašizmus a nacizmus. Fašizmus, ktorého pôvod je v Taliansku (fasci boli prúty a sekera zviazané červenou páskou - symbol starého Ríma) zavrhoval demokratické riadenie štátu a osobnú slobodu občanov, namiesto neho presadzoval vládu jedného silného vodcu a záujmy národa nadraďoval nad záujmy jednotlivcov. Ľuďom sľuboval sociálne istoty a návrat zašlej národnej slávy, no zároveň šíril nenávisť voči všetkému odlišnému, predovšetkým voči komunistom, socialistom, cudzincom, príslušníkom menšín, duševne chorým atď. Predstaviteľom talianskeho fašizmu bol Benito Mussolini, pôvodne socialistický novinár, ktorý sa v roku 1922 tzv. pochodom na Rím zmocnil vlády v Taliansku a fašistické idey uviedol do praxe tým, že zmenil volebný zákon, parlament zbavil moci a začal vládnuť ako vodca - Il duce.

 

Domovom nacizmu bolo Nemecko. Nacizmus vznikol spojením fašistickej ideológie silného štátu budovaného na vodcovskom princípe a presvedčenia o nadradenosti árijskej (germánskej) rasy nad ostatnými národmi sveta, predovšetkým Židmi (antisemitizmus). Okrem toho nacizmus prebral aj niektoré myšlienky socializmu, predovšetkým sľuby sociálnych istôt. Hlavným prestaviteľom nacizmu v Nemecku bol Adolf Hitler, neúspešný maliar pochádzajúci z rakúsko- nemeckého pomedzia, veterán prvej svetovej vojny. Svoje videnie sveta predstavil Hitler v roku 1924 v knihe Mein Kampf, ktorú napísal vo väzení. Hitler stál na čele politickej strany NSDAP, ktorá mala aj svoju ozbrojenú zložku SA (tzv. hnedé košele) a elitné jednotky SS. Nacisti odmietali Versailleský systém, žiadali zrušenie reparácií a znovuvyzbrojenie Nemecka.

 

Po krachu na newyorskej burze (29.10.1929) sa hospodárska kríza rozšírila po celom svete. Masy obyvateľstva sa ocitli bez práce a bez zdroja obživy. Riešenie hľadali v radikálnych politických systémoch, ako bol fašizmus, nacizmus a komunizmus. Nemecko bolo krízou zasiahnuté o to viac, že muselo platiť vojnové reparácie. Vlna nespokojnosti a strachu z budúcnosti vyniesla k moci Hitlera, ktorý sa v roku 1933 stal ríšskym kancelárom. Hitler krátko po nástupe k moci zaviedol fašistickú diktatúru, zinscenoval požiar rišskeho snemu, z ktorého obvinil komunistov a následne zakázal ich činnosť a po smrti prezidenta Hindenburga v roku 1934 sa prehlásil za Führera (vodcu). Nacisti vytvorili koncentračné tábory, do ktorých zatvárali svojich politických odporcov a začali zbavovať Židov majetku, občianských i ľudských práv. V roku 1935 Nemecko vystúpilo zo spoločnosti národov a obnovilo vojenskú výrobu, čo viedlo k hospodárskej konjunktúre. Keď Hitler videl, že Francúzsko ani Británia sa nezmohli na odpor, začal prezentovať svoje požiadavky Lebensraumu, životného priestoru, ktorý mali Nemci získať na úkor menejcenných Slovanov. Veľká Británia a Francúzsko namiesto odporu zvolili politiku ustupovania (appeasementu), dúfajúc, že keď vyhovejú Hitlerovým požiadavkám, zabránia tak vojne.To už bola v plnom prúde španielska občianska vojna (1936-1939), kde proti sebe bojovali fašistické a komunisticko-socialistické skupiny, ovládané a dotované na jednej strane Mussolinim a Hitlerom, na strane druhej Stalinovým ZSSR. Hitler tak beztrestne porušil Versailleský mier, keď v roku 1936 obsadil demilitarizovanú oblasť Porýnia, v marci 1938 pripojil k Nemecku Rakúsko (anšlus Rakúska) a prostredníctvom Henleinovej Sudetonemeckej strany požadoval odstúpenie československých území (Sudety), na ktorých sídlila nemecká menšina. 30. septembra 1938 podpísali predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska Neville Chamberlain a Eduard Daladier s Mussolinim a Hitlerom v Mníchove dohodu, na základe ktorej bolo Československo nútené odstúpiť Nemecku požadované územia. O svoje práva sa začali hlásiť aj Maďarsko a Poľsko, v tom čase už ovládané diktátorskými vládami, takže Československo stratilo v prospech Poľska Těšínsko a v prospech Maďarska viedenskou arbitrážou (2.11.1938) rozsiahle južné územie a Podkarpatskú Rus. V marci 1938 došlo k definitívnemu rozpadu okliešteného Československa, keď Nemci obsadili české zeme a vytvorili Protektorát Čechy a Morava a Slovensko 14.3.1939 vyhlásilo samostatnosť a stalo sa Hitlerovým „vazalským" štátom. Západné mocnosti, teraz už s vedomím, že vojne nezabránia, snažili sa dohodnúť so Sovietskym zväzom na spoločnom postupe voči Hitlerovi, no tieto snahy stroskotali a namiesto toho vznikol pakt Molotov-Ribbentrop (23.8.1939), ktorým Nemecko a ZSSR uzavreli dohodu o neútočení a zároveň si rozdelili sféry vplyvu v Európe. Cesta ku vypuknutiu ďalšieho celosvetového vojnového konfliktu tak bola otvorená.

 

30.10.2009 18:11:03
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one