Územie USA sa po úspešnej vojne o nezávislosť postupne rozširovalo až k pobrežiu Tichého oceánu. USA získali kúpou od Napoleona rozľahlú Louisianu (1803) a v r. 1819 od Španielska Floridu. Aj počet obyvateľov rýchlo rástol, v priebehu 40 rokov (1820-60) sa dokonca strojnásobil na 31,3 milióna obyvateľov, z ktorých bolo vysoké percento prisťahovalcov. V r. 1823 vyhlásil prezident Monroe v Kongrese tzv. Monroovu doktrínu, podľa ktorej sa americká politika mala zdržiavať od zasahovania do záležitostí európskych štátov (zároveň prehlásila americký kontinent za sféru vplyvu USA). Do r. 1850 USA vo vojnách s Mexikom získali Texas, Kaliforniu, Arizonu, Nové Mexiko a Oregon.


             Dlhodobý a stále sa prehlbujúci rozdiel vo vývoji Severu a Juhu, ktorý mal korene ešte v období britskej koloniálnej nadvlády, však prinášal ťažko riešiteľné problémy a rozpory, ktoré napokon vyústili do vypuknutia občianskej vojny Základ hospodárstva Juhu tvorilo predovšetkým pestovanie bavlny a tabaku planážnickýmspôsobom. Hlavnou pracovnou silou boli čierni otroci, dovážaní z Afriky. Na ľudnatejšom Severe sa budovali továrne, železnice, rozvíjal sa priemysel, pre ktorý boli dôležité slobodné pracovné sily.Problém otroctvarezonoval v americkej spoločnosti už od jej počiatkov. Zosilnel po r. 1807, keď Veľká Británia prijala zákon o zákaze obchodovania s otrokmi. O rok neskôr Kongres zrušil otrokársky obchod s Afrikou. Vysoká pôrodnosť čiernych otrokov na plantážach však z veľkej časti pokrývala dopyt, takže situáciu to neriešilo. Ani na Severe nebol spočiatku záujem o radikálne riešenie otázky otroctva, pretože textilky, ktoré spracovávali bavlnu z juhu potrebovali svojich plantážnickych dodávateľov a pôžičky, ktoré od nich získavali.


            Problém otroctva sa preto mal riešiť kompromisom. Ani Missourský kompromis z r. 1820, podľa ktorého bola stanovená hranica 36º30´ severnej šírky, za ktorú sa otrokárstvo nesmelo šíriť, ani zákon o Kansase a Nebraske (1854), podľa ktorého sa obyvatelia týchto štátov mali sami rozhodnúť, či chcú povoliť otroctvo, nedokázali vyriešiť stupňujúce sa napätie medzi zástancami a odporcami otrokárskeho systému. Napätie eskalovalo prvýkrát v občianskej vojne v Kansase (1855-58), ktorú ukončil až tvrdý zásah federálnych vojsk. Otázka otroctva rozdelila americkú spoločnosť na dva tábory okolo politických strán: prívrženci Demokratickej stranypresadzovali záujmy plantážnikov a ľudí profitujúcivh z otrokárskeho systému, proti nim stáli prívrženci v r. 1854 založenej Republikánskej strany, ktorí hájili záujmy farmárov, priemyselníkov a robotníkov a boli odporcami širenia otroctva do ďalších štátov Únie (nie však za jeho zrušenie v štátoch, kde existovalo). Najtvršími odporcami otrokárstva boli abolicionisti. Ich cieľom bolo úplné zrušenie otroctva v celých USA. Z otroctva urobili otázku svedomia a poukazovali na jeho najhoršie stránky, aby prebudili záujem verejnosti. Aktívne sa podieľali i na útekoch otrokov z plantáží a pomáhali im dostať sa do bezpečia na Severe alebo v Kanade. V roku 1860 bola za prezidenta USA zvolený kandidát Republíkanskej strany Abraham Lincoln. Hoci vystupoval umiernene a nemal v pláne rušiť otroctvo tam, kde už bolo zavedené, v decembri 1860 vystúpila z Únie Južná Karolínaa zanedlho ju nasledovali Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas.


              Po južanskom útoku na pevnosť Fort Sumter 12.apríla 1961, ktorý znamenal faktický začiatok vojny sa k nim pridali Virgínia, Arkansas, Tennessee a Severná Karolína. Odtrhnuté štáty vytvorili tzv. Konfederáciu, na čele s prezidentom Jeffersonom Davisom. Na začiatku vojny sa zdalo, že prevaha je na strane Juhu, pretože z neho pochádzala väčšina amerických dôstojníkov, ktorí sa po vypuknutí vojny pridali na stranu Konfederácie (napr. vynikajúci vojvodca generál Robert E. Lee). Priemyselne rozvinutejší Sever mal však k dispozícii väčší kapitál, surovinovú základň aj zbrane a to nakoniec rozhodlo v jeho prospech. Už po prvej veľkej bitke pri Bull Rune (júl 1861), ktorú vyhrali južania, však bolo jasné, že pôjde o dlhšie trvajúci konflikt. Juh dokázal odolávať tlaku Severu aj v roku 1862, no bol nútený zaviesť povinné odvody do armády (na Severe boli zavedené v r. 1863). 22.9.1862 vydal prezident Lincoln Vyhlásenie o oslobodení otrokov, ktorým sa ku 1.1.1863 rušilo otroctvo na všetkých územiach Únie.(Zrušenie a zákaz otroctva sa r. 1865 stali súčasťou 13. dodatku k ústave USA).


              Jednou z hlavných príčin vydania Vyhlásenia bola však aj naliehavá potreba vojakov na Severe; od r. 1863 začali vznikať prvé černošské dobrovoľnícke oddiely. Zároveň tak Lincoln aj eliminoval snahu Veľkej Británie, Španielska a Francúzska, ktoré sa stavali za právo Konfederácie na odtrhnutie, miešať sa do vojny, lebo by sa tým prihlásili za podporovateľov otroctva. Trojdňovou bitkou pri Gettysburgu (1.-3.júl 1863)sa šťastie obrátilo na stranu Severu. Vojsko Únie pod vedením generála Meada konečne dosiahlo víťazstvo, ktoré bolo pre severanov veľkým morálnym povzbudením. V r.1864 sa vojská Severu pod vedením generála Granta (Virgínia) a generála Shermana (Georgia) dostali hlboko do južanského vnútrozemia a zanechávali za sebou spúšť (takým bol predovšetkým „krvavý pochod" generála Shermana Georgiou).V marci 1865 bol A. Lincoln znovu zvolený za prezidenta. Vojnou vyčerpaný Juh už nevládal vzdorovať presile a 9.4.1865 bol generál Lee nútený pri Appomatoxe kapitulovať. Do niekoľkých týždňov sa vzdali aj posledné konfederačné jednotky.


             Dôsledky vojny boli ďalekosiahle a trvalo poznamenali politický i hospodársky vývoj USA. Na oboch stranách padlo spolu vyše 650 000 Američanov (viac ako v druhej svetovej vojne), vojnové výdavky boli vyššie ako 8 mld. dolárov. Juh ležal v ruinách. Mnohé mestá boli zničené, na plantážach nemal kto pracovať. Po atentáte na pomerne zmierlivého Lincolna (14.4.1865) sa americkým prezidentom stal Andrew Johnson, ktorý presadil proti Juhu tvrdý postup. Počas tzv. obdobia rekonštrukcie (1865-77), bola na Juhu zavedená vojenská diktatúra a boli zatýkaní vojenskí a politickí predstavitelia Konfederácie. Mnohé plantáže boli skonfiškované a rozdelené medzi bielych farmárov, ktorí sa prehlasovali za odporcov odtrhnutia od Únie. Voľby v r. 1866, ktorých sa už účastnili aj oslobodení černosi, priniesli radikálne víťazstvo republikánov. Tí na vysoké posty dosadzovali vojenských veteránov, ktorí nemali schopnosti vykonávať svoje funkcie, vyvolávali korupčné škandály a ponižovali bývalých stúpencov Konfederácie rôznymi nezmyselnými nariadeniami. Úrady si nevedeli dať rady ani s masou prepustených otrokov, ktorí nemali vzdelanie, ani žiadnu kvalifikáciu. Zrušenie otroctva síce oslobodilo černošské obyvateľstvo, neznamenalo však že sa z černochov stali plnoprávni občania.


                 Radikálni južania, túžiaci po pomste, no i v snahe brániť sa pred bandami prepustených otrokov, ktorí lúpili, znásilňovali a odmietali pracovať, vytvorili rasistickú organizáciuKu-Klux-Klan, ktorá bola zameraná nielen proti bývalým otrokom, ale aj proti belošským zástancom zrovnoprávnenia černošského obyvateľstva. Proti Ku-Klux-Klanu urobila vláda USA v rokoch 1870-71 viacero opatrení, ktorými jeho činnosť oslabila, v USA však existuje dodnes. Otroctvo na juhu nahradila segregácia- prepustení černosi nemohli navštevovať školy pre bielych, cestovať s nimi vo vlaku a šikovným spôsobom sa obmedzilo aj ich volebné právo: museli byť tzv. aktívnymi platiteľmi daní a preukázať určité množstvo gramotnosti. Tento stav trval až do 60. rokov 20. storočia.

30.10.2009 18:09:49
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one