Staroveké Grécko – najstaršie obdobie

Prvá európska civilizácia vznikla asi pred 4500 rokmi na ostrove Kréta. Dnes ju nazývame minojská ( asi 2500-1600 pred Kr.), podľa legendárneho vládcu, kráľa Mínoa. Minojci boli kultúrnym národom s dobre organizovanou štátnou správou a prekvitajúcim hospodárstvom. Minojskí kupci vymieňali víno, obilie a olivový olej za jantár, slonovinu a vzácne kovy po celom Stredozemí. Postavili niekoľko veľkých miest, ktoré boli spojené dláždenými cestami. V každom meste bol palác. Dodnes môžeme obdivovať zvyšky najväčšieho paláca v Knosse, ktorý mal vyše tisíc miestností - prepychové byty, remeselné dielne aj školy. (Kvôli jeho rozmerom vznikla legenda o labyrinte, v ktorom žil Minotaurus, človek s ľudskou hlavou). Okolo roku 1450 pred Kr. bola Kréta zasiahnutá prírodnou katastrofou a väčšina jej palácov bola zničená.

 

Už predtým však Krétu ovládli grécke kmene Achájcov, ktoré okolo 2. tisícročia pred Kr. osídlili južnú časť Balkánskeho polostrova a postupne prenikali aj na ostrovy v Egejskom mori. Ich kultúru nazývame podľa ich najväčšieho mesta mykénska (asi 1600-1100 pred Kr.). Hoci Mykénčania hovorili rovnakým jazykom a uctievali tých istých bohov, nevytvorili spoločný štát, ale žili v malých kráľovstvách. Na kopcoch budovali veľké paláce, obklopené masívnymi kamennými hradbami - akropoly. Hradby okolo mesta Mykény boli postavené z obrovských kamenných blokov. Hlavný vchod do mesta, Leviu bránu, strážili dve kamenné levice. Mykénčania boli podobne ako Minojci zručnými remeselníkmi a obchodníkmi. Podľa množstva zbraní, ktoré sa našli v mykénskych hroboch, boli tiež úspešnými bojovníkmi. Koncom 13. storočia pred Kr. sa dostali do konfliktu s vyspelou maloázijskou civilizáciou okolo mesta Trója. Trójska vojna, ktorú opísal v Illiade Homér, znamenala úpadok mykénskej civilizácie. Pretože sa značná časť obyvateľstva zúčastnila vo vojne, domáce hospodárstvo i obchod stagnovali. Príchodom ďalšieho gréckeho kmeňa - Dórov - mykénska civilizácia zanikla.

 

Obdobie od príchodu Dórov do vzniku mestských štátov (asi 1100 - 800 pred Kr.) nazývame temné (pretože Dórovia nezanechali písomné pamiatky) alebo Homérske (podľa Homérovho diela Odyssea, ktoré ako jediné opisuje vtedajšie politické a hospodárske pomery).V tomto období sa skončilo osídľovanie gréckych kmeňov. Okrem Dórov, ktorí sídlili na juhu Peloponézu a na Kréte, medzi nich patrili Ióni, sídliaci v strednej časti Grécka a Aioli na severe. Vtedajší Gréci žili prevažne v dedinách. Boli to hlavne roľníci, ktorí mali vlastné hospodárstva. Centrom dediny bol dom náčelníka (bazilea). Jednotlivé rodiny boli sebestačné, vyrábali si nielen potraviny, ale aj náradie, odevy a keramiku. Na výrobu nástrojov už používali železo.

 

Archaické obdobie (800-500 pred Kr.) prináša prvé písomné pramene, ktoré nás oboznamujú so životom gréckych obcí. Prírodné podmienky Grécka - pevnina rozdelená množstvami pohorí a hôr, rovín a údolí a veľký počet ostrovov a ostrovčekov oddelených morom - spôsobili, že v Grécku nedošlo ku vzniku jedného štátu. Vzniklo však množstvo obcí, tzv. mestských štátov (polis). Na čele mestského štátu bol kráľ (bazileos), ktorý mal najvyššiu súdnu, vojenskú i náboženskú moc. Spolu s ním vládla rada starších. V tomto období sa v gréckych mestských štátoch rozvinulo otroctvo. Otrokmi neboli len zajatci, mohli sa nimi stať aj občania, ak nezaplatili svoje dlhy.

 

Keďže Grécko bolo hornatou krajinou, ktorá nedokázala uživiť veľké množstvo ľudí, začali sa Gréci presídľovať na blízke ostrovy, kde zakladali kolónie. Tie sa čoskoro rozšírili do celého Stredomoria i časti Čiernomoria. Veľká kolonizácia priniesla Grékom nielen rozvoj remeselnej výroby a obchodu, ale aj kontakty s kmeňmi a oblasťami dovtedy pre nich neznámymi, s inými jazykmi, kultúrou a náboženstvom. Gréci si uvedomovali aj svoju vlastnú kultúrnu a jazykovú príslušnosť, vznikla idea helénstva - príslušnosti k spoločnosti Grékov.

 

Medzi najvyspelejšie a najvýznamnejšie centrá archaického obdobia gréckych dejín patrili Atény a Sparta. Sparťania, potomkovia Dórov, ovládli územie Lakónie a zotročili si jeho obyvateľstvo, heilótov. Sparťania tvorili úzku vládnucu skupinu. Veľkú pozornosť venovali tvrdej vojenskej výchove. Na čele Sparty boli dvaja volení králi (bazileovia). Ich poradným orgánom bola rada starších, existovalo aj zhromaždenie slobodných občanov. Päťčlenný, zo všetkých spartských občanov každoročne volený zbor eforov, dozeral na dodržiavanie zákonov a kontroloval aj činnosť kráľov. Sparta bola jedným z najmocnejších štátov Grécka a ovládala tzv. Peloponézsky spolok, ktorý zahŕňal takmer celý polostrov.

 

V Aténach sa pôvodne obyvateľstvo delilo podľa rodovej príslušnosti a vládli tu králi. Čoskoro ich vystriedali volení úradníci archonti, ktorí spravovali krajinu spolu s poradným zborom areopágom. Pochádzali z radov bohatej šľachty, ktorá vlastnila väčšinu pôdy. Zvyšok obyvateľstva tvorili drobní roľníci, ktorí nemohli obstáť v konkurencii veľkostatkárov a pre svoje dlžoby sa dostávali do otroctva. Spolu s nezhodami medzi šľachtou viedlo sociálne napätie k nepokojom. Tie vyústili v spísaní tzv. Drakontových zákonov r. 621 pred Kr., ktoré uviedli do písomnej formy zvykové právo, no spoločenské problémy neriešili. Preto bol v r. 594 pred Kr. poverený usporiadaním vecí verejných archon Solón. Jeho reforma vyriešila problém dlžného otroctva, ktoré bolo zrušené. Zotročení Aténčania boli vykúpení a neplatnými sa stali aj záväzky drobných roľníkov. Solón rozdelil aténskych obyvateľov do štyroch tried, podľa majetku. Významné úrady mohli zastávať len členovia dvoch najbohatších tried. Príslušníci najchudobnejšej triedy sa smeli len zúčastňovať ľudového snemu a byť členmi súdnych zborov.

 

Keď Solón skončil svoju činnosť rozbroje vypukli znovu. Viťazne z nich vyšiel Peisistratos, ktorý sa roku 546 pred Kr. stal samovládcom (tyranom). Za jeho vlády zažívali Atény obdobie rozmachu, no po jeho smrti, znovu vypukli nepokoje. Ich víťazom sa stal Kleistenes, ktorý r. 510 vytvoril novú aténsku ústavu. Aténskych občanov už nedelil podľa majetku, ale podľa územia, kde žili. Každý územný celok (fýla) vysielal 50 členov do rady, ktorá mala 500 členov. Tá podliehala ľudovému zhromaždeniu, rovnako ako areopág. Kleisténes údajne zavedol ostrakizmus, črepinový súd. Aténčania sa v ňom mohli vysloviť, kto podľa nich ohrozuje bezpečnosť štátu. Ten, koho meno bolo na ostrakoch, hlinených črepinách, napísané najčastejšie, bol na 10 rokov vypovedaný z Atén.

 

 

30.10.2009 17:45:00
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one