Prvá významná civilizácia vznikla na úrodných pláňach medzi riekami Eufrat a Tigris. Táto krajina dostala názov Mezopotámia - krajina medzi riekami. Okolo roku 5000 pred Kr. sa v jej južnej časti usadili Sumeri. Vďaka pravidelným záplavám bola oblasť úrodná. Darilo sa tu obiliu, strukovinám, datliam i viniču. Pôda však vyžadovala zavlažovanie.

 

Sumerskí roľníci začali budovať zavlažovacie kanály, aby privádzali potrebné množstvo vody z riek na polia. Roľníci žili v dedinách, ktoré neskôr opevňovali pred útokmi nepriateľských susedov. Z týchto dedín vznikali opevnené mestá. Mestá ovládli okolité dediny a vytvorili tak tzv. mestské štáty. Najznámejšie boli Ur, Uruk, Nippur, Lagaš, Eridu.

 

Najvyššiu moc v mestskom štáte mal veľkňaz (ensi), ktorý bol zástupcom miestneho boha na zemi. Mesto spravoval z chrámu za pomoci rady starších. Všetka úroda sa odovzdávala v chráme a veľkňaz ju prerozdeľoval, pričom časť sa predala, časť sa stala majetkom chrámu a časť zostala roľníkom. V prípade vojny veľkňaz a rada starších menovali vojvodcu (lugala), ktorý stál na čele armády. Keďže vojny medzi mestskými štátmi boli čoraz častejšie, moc lugalov rástla a okolo roku 2900 pred Kr. boli už skutočnými vládcami sumerských miest.

 

Sumeri stavali svoje mestá z tehál, pretože kameňa bol v ich krajine nedostatok. Uprostred každého mesta stál chrám. Sumerské chrámy sa volali zikkuraty a pripomínali stupňovité pyramídy so svätyňou na vrchu. Bohatí obyvatelia miest mali svoje domy postavené z tehál, chudobní sa museli uspokojiť s chatrčami z rákosia vymazaného hlinou.

 

Nástroje a zbrane sa vyrábali z bronzu. V kráľovských hroboch v Ure sa našli šperky zo zlata a striebra, vykladané polodrahokamami, ako aj zručne vyrobený nábytok, riady a hudobné nástroje. Sumeri ako prví používali hrnčiarsky kruh a voz s kolesami. Boli aj vynikajúcimi matematikmi. Mali dve sústavy počítania: desiatkovú a šesťdesiatkovú (práve oni rozdelili hodinu na 60 minút). Vytvorili svoj vlastný lunárny kalendár.

 

Za ich najdôležitejší vynález pokladáme písmo. Najstaršie písomné pamiatky boli vykopané v Uruku. Išlo o pečatidlá na potvrdenie držby majetku. Sumerské písmo bolo spočiatku obrázkové, neskôr sa zmenilo na hláskové. V Mezopotámii sa písalo zrezanou trstinou na hlinené tabuľky. Toto písmo pripomínalo tvarom kliny, preto ho nazývame klinové písmo. Najstaršou sumerskou literárnou pamiatkou je epos o Gilgamešovi - príbeh kráľa Gilgameša, ktorý túžil spoznať tajomstvo nesmrteľnosti.

 

Sumerské mestské štáty sa vo vzájomných bojoch oslabovali, až nakoniec podľahli severným susedom - Akkadom. Pod vedením kráľa Sargona I. vytvorili Akkadi okolo roku 2300 pred Kr. prvý centralizovaný štát s hlavným mestom Akkadom. Od Sumerov prebrali písmo i vzdelanosť.

 

Po rozpade Akkadskej ríše vznikla pri rieke Eufrat Babylonská ríša, ktorej najvýznamnejším panovníkom bol Chamurappi (1792-1750 pred Kr.). Chamurappi sa preslávil svojím zákonníkom . Zákony boli vyryté na kamenných pilieroch, aby ich každý mohol dobre vidieť. Bolo ich 282 a mnoho z nich slúžilo na ochranu slabých pred mocnými. Po Chamurappiho smrti bol jeho ríša postupne napádaná a ovládaná Chetitmi, Kassitimi, Chaldejcami a Asýrčanmi.

 

Zašlú slávu Babylónie obnovil až kráľ Nabuchodonozor II (605-562 pred Kr.). Porazil Egypt a rozšíril svoju ríšu o územie Sýrie a Palestíny. Z hlavného mesta Judského kráľovstva, Jeruzalema, odvliekol do zajatia tisícky obyvateľov. Nabuchodonozor II. znovu vybudoval mesto Babylon (jeho ruiny sú v dnešnom Iraku, asi 90 km od Bagdadu). Dal ho opevniť obrovskými múrmi. Do mesta viedlo deväť bronzových brán, najznámejšia z nich bola Ištarina brána. Podľa legendy dal Nabuchodonozor postaviť v Babylone visuté záhrady pre svoju manželku Semiramis, ktorá pochádzala z Perzie a chýbala jej tamojšia hornatá krajina. Nabuchodonozorova ríša zanikla pár desaťročí po jeho smrti. V roku 539 pred Kr. ju dobyli Peržania. Mezopotámia stala súčasťou Perzskej ríše.

 

Babylončania zdedili mnoho zo vzdelanosti svojich predchodcov. Vynikali hlavne v astronómii a matematike. Používali lunárny kalendár, v matematike šesťdesiatkovú sústavu. Vytvorili najstaršiu známu mapu sveta a boli prví, kto zaviedol systém váh.

V susedstve Mezopotámie žili ešte dva menšie národy, ktoré významne ovplyvnili históriu ľudstva: Feničania a Izraelci.

 

Feničania žili na východnom pobreží Stredozemného mora (toto územie je teraz súčasťou Sýrie, Libanonu a Izraela). Ich mestá Týrus a Sidon boli centrami medzinárodného obchodu. Zo schránok morských mäkkýšov vyrábali purpurové farbivo. Toto farbivo bolo také vzácne, že sa vyvažovalo zlatom. Boli aj dobrí moreplavci. Ich lode z cédrového dreva sa plavili na západ až do Británie a na juh k pobrežiu Afriky. Okolo roku 600 ich egyptský faraón Necho II. najal, aby oboplávali Afriku, čo sa im vraj podarilo za tri roky. Feničania si po celom pobreží Stredozemného mora budovali kolónie. Najznámejšia z nich, Kartágo, bola neskôr mocným nepriateľom Rímskej ríše.

 

Okolo roku 1000 pred Kr. Feničania vytvorili prvé hláskové písmo: abecedu o 22 písmenách (boli to len spoluhlásky). Toto písmo od nich prebrali Gréci, ktorí k nemu pridali samohlásky a od nich ho prevzali Rimania. Takto sa fenické písmo stalo základom latinky, ktorou sa u nás píše dodnes.

 

Izraeliti obývali krajinu Kanaán, neskôr nazývanú Palestína. Podľa Biblie, praotec všetkých Izraelitov, Abrahám, opustil svoje rodné mesto Ur, a usadil sa v Kanaáne. Jeho vnuk Jákob mal 12 synov, podľa ktorých sa nazývalo 12 izraelských kmeňov. Izraeliti boli neskôr zotročení v Egypte, ale okolo roku 1200 pred Kr. sa pod vedením Mojžiša a jeho nástupcu Jozueho vrátili do Kanaánu. Dlho však žili pod útlakom okolitých národov. Ich prvým zjednotiteľom bol kráľ Saul. Jeho nástupca, kráľ Dávid, vytvoril okolo roku 1000 pred Kr. Izraelské kráľovstvo s hlavným mestom Jeruzalemom. V Jeruzaleme postavil jeho syn Šalamún prvý izraelský chrám. Po Šalamúnovej smrti sa kráľovstvo rozdelilo na Izrael a Judeu. Obe kráľovstvá sa dostali pod nadvládu Asýrie, Babylónie a nakoniec Perzie. Veľa Izraelitov bolo zotročených a odvlečených do zajatia.

 

Izraelská viera v jedného Boha Jahveho sa stala základom židovského a neskôr kresťanského náboženstva. Židovský Starý Zákon má vyše 3000 rokov a patrí ku kultúrnemu bohatstvu ľudstva.

 

30.10.2009 17:45:51
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one