Rímske kráľovstvo a republika

Apeninský polostrov, ktorý sa stal kolískou Rímskej ríše, ležal až do konca 9. storočia pred Kr. na samom okraji civilizovaného sveta. Postupne ho osídľovali obyvatelia rôzneho pôvodu. Okolo roku 2000 pred Kr. začali polostrov obsadzovať kmene Italikov, ktorí sa usadili v jeho strednej časti. Etruskovia obsadili Pádsku nížinu a severozápad polostrova až po Rím, žili aj v okolí Neapola. Okolo roku 750 pred Kr. napokon prišli Gréci a Feničania. Gréci obsadili celé juhozápadné pobrežie polostrova, kde zakladali kolónie ( napr. Kúmy, Tarent, Neapol) a Sicíliu. Feničania ovládali pobrežia Sardínie, Korziky a západné pobrežie Sicílie.

 

 

Podľa legendy mesto Rím založili v roku 753 pred Kr. bratia - dvojičky - Romulus a Rémus. Chlapci boli odsúdení na smrť svojim strýkom a hodení do rieky Tiber. Zachránila ich však vlčica, ktorá ich odkojila a neskôr sa ich ujal pastier, ktorý ich vychoval. Aby sa vlčici odvďačili, Romulus a Rémus na vrchu Palatín, kde ich vlčica našla, postavili mesto. V hádke o hranice mesta Romulus zabil svojho brata a stal sa prvým kráľom Ríma.

 

 

V skutočnosti vznikol Rím postupným vývojom z osád italického (sabínsko-latinského) obyvateľstva na siedmich pahorkoch, ktoré tu tvorili tzv. septimontium (sedemvršie). Asi v 6. storočí tieto osady splynuli v jedno mesto. Spočiatku bol Rím pod veľmi silným vplyvom Etruskov.

 

 

Pôvod Etruskov bol nejasný už v staroveku a dodnes nie sú vedci v názore naň jednotní. Isté je, že žili vo vyspelých mestských štátoch s rozvinutým remeslom a obchodom. Etruskovia boli šikovní poľnohospodári: vedeli odvodňovať močiare, zavlažovať suché miesta, pred prívalovými dažďami sa bránili stavaním terasovitých plôch na svahoch, kde pestovali obilie a vinič. Boli aj zdatnými obchodníkmi a moreplavcami: dovážali meď z Hispánie, cín z Británie, jantár z Baltu.

 

 

Počas ich vlády nad Rímom v období kráľovstva (753-510 pred Kr.) bola vytvorená základná štruktúra rímskeho obyvateľstva a štátnej správy. Rimania sa rozdelili na patriciov (potomkov urodzených rodov, ktorí mali plné občianske práva) a plebejcov (boli to roľníci, remeselníci a obchodníci neurodzeného pôvodu, z veľkej časti prisťahovalci, ktorých práva boli obmedzené). Okrem nich žili ešte v rímskej spoločnosti bezzemkovia (proletarii), ktorí nemali žiadny majetok, no mali osobnú slobodu a otroci, ktorí nemali ani majetok ani osobnú slobodu a právne neboli považovaní za ľudí, ale za veci. Na čele Ríma stál kráľ - rex - ktorý bol volený a svoj titul užival doživotne. Jeho poradným orgánom bola rada starších - senát. Zo siedmich rímskych kráľov boli traja poslední Etruskovia. Druhý z nich, Servius Tullius zaviedol reformu štátnej správy. Obyvateľov rozdelil do piatich tried - centúrií - podľa majetku. Zástupcovia centúrií sa stretávali na centuriálnom sneme. Každá centúria mala na sneme toľko zástupcov, koľko vojenských stotín mohla postaviť. Posledným rímskym kráľom bol Tarquinius Superbus (spupný). Ten bol pre svoju krutovládu v roku 510 pred Kr. vyhnaný z Ríma. Rimania vyhlásili kráľovský titul rex za prekliatý a už ho nikdy nepoužili.

 

 

Rok 510 predstavuje začiatok rímskej republiky (510- 31 pred Kr.). Rimania si najprv museli upevniť svoje postavenie na Apeninskom polostrove.Z obrany proti etruským, italickým a gréckym susedom prešli postupne k bojom o ovládnutie celého polostrova, čo sa im podarilo okolo roku 270 pred Kr. Vnútorný vývoj Ríma v tomto období poznamenali politické boje medzi patricijmi a plebejcami. Patriciovia mali ako jediní plné občianske práva, ktoré im umožňovali zastávať významné úradné funkcie, uzatvárať plnoprávne manželstvo, hlasovať v sneme o kandidátoch na úradnícke miesta atď. Plebejci mali len obmedzené práva: nemohli zastávať najdôležitejšíe úrady, hlasovať ani uzatvárať manželstvá s patricijmi. Preto sa plebejci zjednotili a pod hrozbou odchodu z Ríma (secessio plebis), si nakoniec vymohli zriadenie špeciálnych plebejských úradníkov - tribúnov ľudu, ktorí ich chránili pred zvôľou patricijov. V roku 449 pred Kr. si vynútili aj spísanie zvykového práva (tzv. zákony 12 tabúľ). Nakoniec sa im podarilo dosiahnuť zrovnoprávnenie s patricijmi, keď v roku 287 pred Kr. plebejské zhromaždenie dostalo právo prijímať zákony platné pre celý štát a plebejci získali funkciu jedného konzula. Pre výkon úradu v Ríme sa tak stal rozhodujúcim majetok, keďže všetky úrady boli čestné, čiže neplatené.

 

 

Po vyhnaní kráľov na čele rímskej republiky stáli dvaja volení konzuli (všetci rímski úradníci boli volení na obmedzenú dobu, spravidla na jeden rok), ktorí v dobe ohrozenia mohli odovzdať moc diktátorovi (najviac však na polroka). Hoci naďalej existovali občianské snemy (centuriálny a starší tribútny), hlavnú úlohu prevzal senát ovládaný bohatými patricijmi a plebejcami - nobilitou.

Čoskoro sa stal hlavným činiteľom v domácej i zahraničnej politike.


Zjednotením Itálie Rimania vytvorili novú mocnosť v oblasti Stredomoria a čoskoro sa dostali do konfliktu s fenickým (púnskym) Kartágom, ktoré ovládalo časť pobrežia severnej Afriky, Sicílie, Sardínie a Korziky. Rimania mali takisto záujem o tieto územia, čo viedlo ku vzniku tzv. púnskych vojen.

 

 

Prvá púnska vojna ( 264-241 pred Kr.) skončila víťazstvom Rimanov, ktorí prinútili Kartágincov opustiť Sicíliu a priľahlé Liparské ostrovy a zaplatiť obrovské odškodné. Druhú púnsku vojnu (218-201 pred Kr.) začal prekvapivo kartáginský vojvodca Hanibal, ktorý porušil zmluvu s Rímom, prešiel s vojskom z Hispánie cez Pyreneje a Alpy do Itálie, porazil prekvapených Rimanov v bitke pri Trasimenskom jazere a Kannách (217 a 216 pred Kr.) a vydal sa na pochod na Rím. Situácia sa zdala byť zúfalá, no Rimania napokon zvíťazili pomocou plánu konzula P. Cornelia Scipiona, ktorý, sa vylodil priamo v Afrike a pripravil Kartágincom tvrdú porážku (202 pred Kr.). V tretej púnskej vojne (149-146 pred Kr.) Rimania Kartágo definitívne porazili a zrovnali so zemou.

 

 

V 2. a 1. storočí pred Kr. si Rimania postupne podmanili väčšinu helénistických štátov: ríšu Seleukovcov, Pergamské kráľovstvo, Bosporskú ríšu, židovský štát, grécke mestské spolky, macedónsku ríšu Antigonovcov a nakoniec (v roku 30 ppred Kr.) aj ptolemaiovský Egypt. Rím sa tak stal najsilnejšou veľmocou Stredomoria.

 

30.10.2009 17:43:09
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one