Lipidy sú látky, ktoré tvoria dôležitú súčasť buniek a môžu mať rastlinný alebo živočíšny pôvod. Medzi rastlinné lipidy zaraďujeme napríklad rastlinné oleje (slnečnicový, ľanový olej) a medzi živočíšne zaraďujeme napríklad maslo (z mlieka), rybí tuk, bravčovú masť.

  • sú súčasťou bunkových membrán, nervových tkanív

  • sú významným zdrojom energie

  • pôsobia ako tepelný izolačný materiál

  • chránia orgány pred poškodením

  • sú nerozpustné vo vode, dobre sa rozpúšťajú v organických rozpúšťadlách (benzén, chloroform)

  • ukladajú sa do tukových tkanív ako zásobné látky, z ktorých telo čerpá v období nedostatku prijímania potravy

  • tvoria prostredie dôležité pre rozpúšťanie významných látok ako sú napríklad vitamíny, hormóny a liečivá

  • majú hydrofóbne (odpudzujú vodu) vlastnosti

Lipidy sú z chemického hľadiska estery vyšších karboxylových (mastných) kyselín a alkoholov, alebo ich derivátov.

Podľa štruktúry ich delíme na - jednoduché lipidy

                                              - zložené lipidy

 

Jednoduché lipidy

Sú to estery vyšších karboxylových kyselín a alkoholu a neobsahujú žiadnu inú zložku.

Jednoduché lipidy rozdeľujeme na nasýtené a a nenasýtené.

Nasýtené lipidy obsahujú karboxylové kyseliny s jednoduchými väzbami, sú pevnejšie ako napríklad loj alebo maslo (karboxylovou kyselinou je napríklad kyselina palmitová alebo kyselina stearová)

Nenasýtené lipidy obsahujú karboxylové kyseliny s násobnými väzbami, sú tekutejšie ako napríklad oleje (karboxylovou je napríklad kyselina linolová alebo kyselina olejová).

Podľa alkoholovej zložky sa jednoduché lipidy delia do dvoch skupín:

  1. Acylglyceroly ( tuky)

  2. Vosky

 

Acylglyceroly

Acylglyceroly patria medzi jednoduché lipidy, ktoré obsahujú karboxylovú kyselinu a glycerol (trojsýtny alkohol)

Acylglyceroly podľa počtu esterifikovaných OH skupín môžu byť:

  1. monoacylglyceroly - ak sa esterifikuje len jedna hydroxylová skupina glycerolu.

1 - monoacylglycerol

zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/6a/L-monoacylglycerol.jpg

 

 

  1. diacylgluceroly - ak sa esterifikujú dve hydroxylové skupiny glycerolu

1,2 - diacylglycerol                                                                          


zdroj: http://www.geocities.com/doctor_uae/lipids_1.gif

  1. triacylglyceroly - ak sa esterifikujú všetky tri hydroxylové skupiny glycerolu

1,2,3 - triacylglycerol

 

Jednoduché acylglyceroly sú esterifikované rovnakými kyselinami, zmiešané (zložité) acylglyceroly sú esterifikované rôznymi kyselinami.

Napríklad: 1,3 - diacylglycerol (jednoduchý)

                 1,3 - acylglycerol (zmiešaný)

 

Vosky

V ich štruktúre je iný alkohol ako glycerol. Môže ním byť napríklad (cetylalkohol CH3-(CH2)4-CH2 - OH alebo vynilalkohol CH3-(CH2)6-CH2 - OH). Vosky sa nachádzajú v rastlinných aj živočíšnych bunkách napríklad na povrchu plodov alebo listov, kde slúžia ako ochrana pred vonkajšími vplyvmi. Sú súčasťou vlny, vlasov. Známi je produkt včiel - včelí vosk alebo lanolín, ktorý sa získava z ovčej vlny. Sú to nepolárne látky. Vosky sa používajú v zdravotníctve a v kozmetike (rôzne masti a krémy), používajú sa na výrobu sviečok.

 

Vlastnosti

Čisté tuky sú bez zápachu a bez chuti.

Negatívnou vlastnosťou tukov je vlastnosť, ktorú nazývame žltnutie tukov. Žltnutie tukov je proces, ktorý vyvoláva vplyv vzdušného kyslíku O2 a baktérií v teplom a vlhkom prostredí. Vzdušný kyslík sa oxiduje na dvojitých väzbách nenasýtených karboxylových kyselín. Táto oxidácia spôsobí štiepenie uhľovodíkových reťazcov. Pri štiepení vznikajú rôzne aldehydy, ketóny a nižšie karboxylové kyseliny, ktoré zapáchajú. Týmto štiepením sa znehodnocujú v tukoch rozpustné vitamíny (A, D, E a iné).

Ďalšou vlastnosťou, ktorou sa vyznačujú tuky je, že je možné ich stužiť. Stužovanie tukov je proces, ktorého základom je katalytická hydrogenácia na dvojitých väzbách, ktorá prebieha pod tlakom, pôsobením vodíka. Katalyzátorom pri tejto reakcii je práškový nikel Ni. Vodík sa pri tomto procese aduje na dvojité väzby nenasýtených karboxylových kyselín (viaže sa na atómy C, ktoré sa spájajú dvojitou väzbou) a dochádza k vzniku nasýtených karboxylových kyselín. V praxi to znamená, že oleje sa menia na tuky. Stužené tuky sú odolné voči žltnutiu a nezapáchajú. (rovnica stužovania tukov)

 

Vysychanie olejov

Vysychanie olejov je proces, ktorý je spôsobený polymerizáciou a oxidáciou molekúl. Toto „vysychanie" sa týka olejov, ktoré obsahujú nenasýtené karboxylové kyseliny s viacerými dvojitými väzbami (ľanový). Na vzduchu sa menia na tuhú a pružnú látku, ktorá sa používa na výrobu fermeží. Tie sa používajú na výrobu náterov na drevo. Pridaním katalyzátorov (oxid mangánu, oxid chrómu) môžeme vysychanie urýchliť.

 

Hydrolýza tukov

Pri hydrolýze tukov dochádza k štiepeniu esterovej väzby a uvoľňuje sa glycerol a kyselina karboxylová. Uskutočňuje s pomocou alkalických hydroxidov. Pôsobením NaOH alebo KOH na acylglyceroly vznikajú mydlá. Ak pôsobíme hydroxidom sodným vznikajú sodné mydlá (sú pevné, používajú sa na čistenie a pranie) a pôsobením hydroxidu draselného vznikajú draselné mydlá (mazľavé mydlá, pripravujú s z nich dezinfekčné prostriedky). Keďže pri hydrolýze vznikajú mydlá nazývame ju aj zmydelňovanie.

 

Reakcia zmydelňovania

zdroj: http://www.i.matusov.szm.sk/skola/chemia/i3I/img/mydlo.png
 

 

Pri hydrolýze vzniká sodná soľ vyššej karboxylovej kyseliny napríklad stearan sodný.

Ak na hydrolýzu použijeme silnú minerálnu kyselinu dôjde ku kyslej hydrolýze a vzniká glycerol a karboxylová kyselina.

 

Pracie účinky mydla

Pracie účinky mydla sú založené na emulgačných schopnostiach teda na vzájomnom vzťahu nepolárnych látok k nepolárnym a polárnych látok k polárnym. Nepolárny reťazec karboxylovej kyseliny sa orientuje do vnútra nečistoty a polárna časť - karboxylová skupina je orientovaná do

vodnej fázy (vody). Týmto procesom je umožnené rozptýlenie nečistôt vo vode (polárne prostredie)

 

 

Zložené lipidy

Od jednoduchých sa líšia tým, že majú v molekule okrem karboxylovej kyseliny a alkoholu aj inú zložku. Podľa tretej zložky ich delíme na:

  1. Fosfolipidy - obsahujú kyselinu fosforečnú

  2. Glykolipidy - obsahujú sacharidovú zložku (glukózu alebo galaktózu)

Zložité lipidy sa vyskytujú v rastlinných aj živočíšnych bunkách, vyskytujú sa v tkanivách, napríklad sú súčasťou mozgu, miechy alebo srdca.

Podieľajú sa na tvorbe bunkových membrán, ktoré zabezpečujú heterogénne prostredie v bunkách.

 

 

29.10.2009 13:42:03
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one