Rastlinné pletivá

 

 

Rastlinné pletivá sú súbory buniek tvarovo prispôsobených na vykonávanie určitej funkcie. Jednotlivé bunky pletiva komunikujú kanálikmi prechádzajúcimi bunkovými stenami - plazmodezmami. Odbor zaoberajúci sa štúdiom rastlinných pletív alebo živočíšnych tkanív sa nazýva histológia.

 

Klasifikácia pletív:

 

1. Podľa pôvodu (vzniku):

a) pravé pletivá - vznikli opakovaným delením bunky a dcérske bunky zostávajú trvalo spojené

b) nepravé pletivá - vznikli nahromadením a neskorším zrastom pôvodne voľných buniek. Príkladom je plektenchým, ktorý vytvára plodnice húb i stielky lišajníkov.

 

2. Podľa tvaru buniek a zhrubnutia bunkovej steny:

a) parenchým - je tvorený tenkostennými bunkami oválneho tvaru, preto je medzi nimi veľké množstvo medzibunkových (intercelulárnych) priestorov. Parenchymatické bunky sú v rastlinnom tele pomerne hojne rozšírené, tvoria stržeň i podstatnú časť vnútra zásobných orgánov (dužinu).

Špeciálnym príkladom parenchýmu je aerenchým - prevzdušňovacie pletivo vodných rastlín, vyplnené vzduchom.

b) kolenchým - tvoria ho bunky s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou. Intercelulárne priestory sa medzi bunkami nenachádzajú. Ak sa zhrubnutie nachádza na rohoch, hovoríme o rohovom kolenchýme (napr. stopky plodov i listové stopky). Doskový (radový) kolenchým má zhrubnutie na protiľahlých hranách buniek. Tento typ kolenchýmu sa nachádza na hranách stoniek tekvice, uhorky i hluchavky.

c) sklerenchým - tvoria ho bunky s rovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou, preto sa komunikácia buniek deje prostredníctvom plazmodeziem. Obyčajne vnútorný obsah bunky odumiera. V dužine hrušky, ale aj kôstkach marhúľ, sliviek sa nachádzajú zhluky sklerenchymatických buniek - sklereidy - „kamenné bunky". Naopak v podobe dlhých buniek tvoria sklerenchýmatické vlákna mechanické pošvy listov jednoklíčnolistových rastlín (obilniny, kukurica, bambus). Tie spôsobujú ich ostré okraje, ktorými sa na trávach porežeme. Získavanie sklerenchymatických vláken malo väčší význam v minulosti, keď sa vyčesávaním ľanu oddeľovali ľanové vlákna.

Úloha sklerenchýmu a kolenchýmu je najmä mechanická, preto sa tieto typy pletív označujú ako mechanické pletivá.

d) prozenchým - bunky sú jednosmerne predĺžené so šikmými priečnymi bunkovými stenami bez intercelulár. Prozenchým sa nachádza v cievnych zväzkoch.


 

 

3. Podľa funkcie:

a) delivé pletivá - meristémy - sú tvorené z tenkostenných parenchymatických buniek, ktoré majú schopnosť deliť sa, a tým zabezpečujú rast rastlín. Podľa zachovania schopnosti deliť sa rozlišujeme:

- pôvodný meristém (protomeristém) - je lokalizovaný v rastovom vrchole stonky, koreňa a rastových zónach listu. Niektoré druhy rastlín však majú v rastovom vrchole iba 1 delivú bunku tzv. iniciálu.

- primárny meristém - vzniká z protomeristému a to postupnou stratou schopnosti buniek deliť sa, ktoré sa takto diferencujú do trvácich pletív.

- sekundárny (druhotný) meristém - predstavujú ho bunky trvácich pletív, ktoré opätovne nadobúdajú schopnosť deliť sa. Produkované bunky sa oddeľujú obojstranne. Tu patrí:

- kambium - u drevín vytvára sekundárne drevo a sekundárne lyko

- felogén - produkuje korok a zelenú kôru

b) trváce pletivá - sú tvorené z buniek špecializovaných na určité funkcie, ktoré sa už ďalej nedelia. Patria sem:

  • krycie pletivá
  • vodivé pletivá
  • základné pletivá

 

Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=3&file=pletiva

 

29.10.2009 16:35:02
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one