Fyziológia dýchacích orgánov, choroby dýchacích ciest

Mechanizmus dýchania


V mechanizme dýchania sa striedajú 2 fázy:


  1. nádych (inspirium)- aktívny proces,

  2. výdych (expirium)- pasívny proces.


  • Nádych (inspirium)


Pri nádychu sa vzduch nasáva do pľúc, pľúca sa roztvárajú. Nádych umožňujú dýchacie svaly, ktoré stiahnutím zväčšujú objem hrudníkovej dutiny- ide o vonkajšie medzirebrové svaly, prsné svaly a bránicu, ktorá sa pri nádychu pohybuje nadol.


  • Výdych (expirium)


Vzduch je pri výdychu vytláčaný z pľúc, pľúca sa zmršťujú a dýchacie svaly- vnútorné medzirebrové a brušné ochabujú, bránica sa pohybuje nahor.


Dýchacie centrum, ktoré zabezpečuje dýchacie pohyby sa nachádza v predĺženej mieche, reguluje dýchanie na základe informácií z receptorov nachádzajúcich sa v stenách ciev a vo svaloch. Dýchanie môžeme zmeniť aj vedome, napr. zadržaním dychu alebo prostredníctvom emócií (smiech, plač).

Dychový objem- množstvo vzduchu, ktorý sa vymení pri každom nádychu alebo výdychu (v pokoji predstavuje asi 500 ml).

Expiračný rezervný objem- po pokojnom vydýchnutí môžeme s úsilím ešte vydýchnuť asi 1000 ml vzduchu.

Vitálna kapacita pľúc- objem vzduchu, ktorý človek vydýchne s maximálnym úsilím po predchádzajúcom maximálnom nádychu. Je ukazovateľom výkonnosti pľúc. Meria sa spirometrom.

Reziduálny pľúcny objem- predstavuje objem vzduchu, ktorý nie je možné z pľúc vydýchnuť (0,5 až 1 liter).

Dychová frekvencia- určuje množstvo nádychov za minútu (asi 16 nádychov v stave pokoja).

Minútový dychový objem- objem vzduchu, ktorý dýchaním vymení za 1 minútu (približne 8 litrov v stave pokoja).

Obranné dýchacie reflexy- napr. kašeľ alebo dýchanie, udržiavajú priechodnosť dýchacích ciest, sú reakciou na vniknutie pevných čiastočiek do dýchacích ciest. Sú vyvolané podráždením nervových zakončení v dýchacích cestách.


Transport a výmena dýchacích plynov


Organizmus vdychuje atmosférický vzduch. Vydychovaný vzduch obsahuje menej kyslíka a viac oxidu uhličitého.

Prenos kyslíka krvou zabezpečujú červené krvinky. Kyslík sa viaže na železo v molekule krvného farbiva hemoglobínu za vzniku oxyhemoglobínu (väzba je slabá, ľahko sa v tkanive uvoľňuje). Oxid uhličitý sa odvádza z tkanív žilovou krvou. V najväčšom podiele sa prenáša vo forme uhličitanov (až 85%), asi 10% naviazaný na hemoglobín v podobe karbamínhemoglobínu (karbhemoglobínu) alebo ako voľne rozpustený v krvnej plazme (asi 5%).

Výmena dýchacích plynov prebieha jednoduchou difúziou cez bunkové steny medzi pľúcnymi mechúrikmi (alveolami) a krvou a medzi krvou a tkanivami. Kyslík preniká stenou pľúcnych alveol do krvi, pretože v pľúcnych alveolách je parciálny tlak kyslíka vyšší ako v odkysličenej žilovej krvi pritekajúcej do pľúc. Naopak, v tkanivách je parciálny tlak kyslíka menší ako v pritekajúcej okysličenej tepnovej krvi, a preto sa uvoľňuje do tkaniva. Pri oxide uhličitom je situácia opačná.


Vonkajšie a vnútorné dýchanie


Dýchanie rozoznávame:


Vonkajšie dýchanie:


Prebieha v pľúcnych alveolách, ide o výmenu dýchacích plynov medzi vonkajším prostredím a krvou. Krv prichádza do pľúc odkysličená. Vdýchnutý atmosférický vzduch obsahuje 21% kyslíka (teda vysoký parciálny tlak kyslíka, vďaka čomu sa kyslík voľne viaže na železo v hemoglobíne- vzniká oxyhemoglobín). Súčasne sa z krvi uvoľní oxid uhličitý. Okysličená krv je do tela rozvádzaná tepnami.


Vnútorné dýchanie:


Výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami. Prebieha v krvných vlásočniciach, ktoré zásobujú tkanivá. Oxid uhličitý vznikajúci v tkanivách pri oxidáciách je potrebné z tela odstrániť a naopak dodať bunkám kyslík. Kyslík a CO2 prenikajú difúziou cez stenu krvných vlásočníc vždy v smere nižšieho parciálneho tlaku príslušného plynu. V tkanivách je tlak kyslíka nízky, preniká kyslík do tkanív. V krvi je nízky tlak oxidu uhličitého preniká zase CO2 z tkanív do krvi. Nakoľko kyslík je naviazaný na hemoglobín len slabou väzbou ľahko sa uvoľňuje.



Choroby dýchacej sústavy


  • Chrípka- je infekčné ochorenie vírusového pôvodu, môže ju vyvolať niekoľko typov chrípkových vírusov a je prenášaná prevažne kvapôčkovou infekciou.

  • Angína- je prudkým zápalom krčných mandlí, vyvolávajú ju najčastejšie streptokoky alebo stafylokoky.

  • Zápal pľúc (pneumonia)- pôvodcami ochorenia sú vírusy a baktérie. Pri ochorení sú z procesu dýchania vyradené pľúcne mechúriky, napĺňajúce sa zápalovou tekutinou.

  • Tuberkulóza (TBC)- pôvodcom ochorenia je Mycobacterium tuberculosis (baktéria), spôsobuje rozpad pľúcneho tkaniva a šíri sa kvapôčkovou infekciou.

  • Rakovina pľúc- nádorové ochorenia, často spôsobené karcinogénnymi účinkami dechtových látok vznikajúcich pri fajčení.

  • Astma- zúžené priedušky a zvýšená produkcia hlienu spôsobujú dusiace záchvaty. Môžu ju vyvolávať alergény (cudzorodé látky vyvolávajúce citlivým osobám zvýšené imunitné reakcie), infekcia, fyzická alebo psychická záťaž atď.

29.10.2009 16:40:12
Gabi






optimalizace PageRank.cz
Romanovy stranky
© 2009 - 2011 | WideZone™ | All rights reserved
Romanovy stranky

optimalizace PageRank.cz

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one